Wikipédia:Kaviareň

Vrátiť sa Pomoc:Obsah
Vitajte v Kaviarni.

Táto stránka sa používa na diskusie o technických otázkach, politike, novinkách a pripravovaných zmenách na Wikipédii. Je rozdelená do ôsmich stolov. Vyberte si na diskusiu o probléme, ktorý Vás trápi, správny stôl z tabuľky. Podpíšte sa menom a dátumom (použite --~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov počas úpravy).

Ak nechcete diskutovať na tému týkajúcu sa Wikipédie, možno chcete:

Vymazať vyrovnávaciu pamäť stránky
Kaviarenské stoly

Novinky
Pridať oznámenie o novinke na Wikipédii

Wikipolitika
Pre diskusiu o aktuálnej a navrhovanej politike

Technické
Pre diskusiu o technických veciach

Gramatické
Pre diskusiu o gramatických veciach

Návrhy
Pre diskusiu o nápadoch a návrhoch, netýkajúcich sa politiky

Autorské práva
Pre diskusiu o autorských právach na Wikipédii

Wikimedia Slovensko
Pre diskusiu o WMSK, jej aktivitách a projektoch

Rôzne
Pridať poznámku, ktorá sa nehodí k inému stolu

Chcem… Kam mám ísť
Pomoc pri používaní Wikipédie Pomoc
Oznámiť chyby v softvéri wiki alebo požiadavky na nové črty Phabricator (po anglicky) alebo chyby oznámte pri stole Technické
Žiadosti o príznak bota – Requests for bot status Žiadosť o príznak bota
Pozrieť si iné projekty Wikimedia Foundation Meta-wiki

On-line diskusia o Wikipédii je na IRC kanáli #wikipedia-sk na serveri irc.freenode.net.

Archivácia

Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané na podstránky každej sekcie (nazývané (meno sekcie)/Archív).

Novinky

Stôl pre diskusiu o novinkách v Kaviarni sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole noviniek

Archív noviniek

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Our plan

If no large concerns are raised, we plan on deploying in the week of October 3, 2022. If your community would like to request more time to discuss the changes, hit the button and write to us. We can adjust the calendar.

Also, if you'd like ask our team anything, if you have questions, concerns, or additional thoughts, please ping me here or write on the talk page of the project. We will also gladly answer! See our FAQ. Thank you! SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 03:14, 22. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@MNadzikiewicz (WMF): As I have written already, to me the skin has more disadvantages than advantages and I doubt I will use it as my default. The biggest drawback for me is the disorganized interwiki links: having the listed on the side in alphabetical order makes navigation very easy. Clicking on a drop-down menu with unintuitive ordering makes navigation a lot slower. I hardly use the table of content (much less frequently than interwikis). Has any research been done on this wiki? Did you look at the interwiki problem? If the new skin makes tool-scrolling 16% better but interwiki scrolling 60% worse (for example), I do not think the changes are worth it.--Jetam2 (diskusia) 06:54, 22. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2, thanks for the engagement! Let me ping @SGrabarczuk (WMF), as the person responsible for this. Cheers! MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 02:37, 23. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hi @Jetam2. Thank you for your comment.
  • We've been working on this skin since 2019; it's been the default on some wikis since 2020. Statistically, in its current state, it is a net improvement already. But there are some tradeoffs that won't work for everyone. We're still working on some details. On your side, currently, you may easily opt-out and never see the skin again. We won't disable Vector legacy. You may also switch back and forth between the skins. You can configure Vector 2022. So, there are many options, and you may change your mind whenever you want.
  • We've done research on a number of wikis, close to 30. These were small and big projects, Wikipedias and sister projects, LTR and RTL scripts - all the variety.
  • Regarding the language switching:
    • The primary goal for moving the list to a button at the top of the page was the problem of readers not knowing that interwiki exist. They would search, say, Carpathians in Slovak instead of going straight to sk:Karpaty. You can learn more about that on this page.
    • The sorting itself is, I admit, arbitrary. That's because there's no Universally Working Solution. Our colleagues, the Language team, have found out that this method is just good enough. In some cases, all you need to do is to type the language code in the language menu search widget, eg. pl or cs.
    • Based on a discussion with some members of the Russian and Ukrainian-language communities, we're considering three other options to keep the button but also make it easier for users like you. You can take part in the discussion here.
SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 16:51, 23. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@SGrabarczuk (WMF): I would be interested in knowing that the set up for interwiki links works. In my humble view, a list is definitely easier to spot than a button. After the skin became default here I wasted no time in setting it back. After white I forgot about it until the other day I was looking for something on a work computer. Eventhough I am a seasoned user and knew what to look for it took me around 2 seconds to find the interwiki button. How does that work for first time visitors? Are they actually clicking faster or finding the links faster?--Jetam2 (diskusia) 14:02, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2, yes! It's not even about first-time visitors, but about occasional users, too. Most of them weren't even aware of the existence of interwiki links. Read more on the page about the feature, and see the user testing report. Languages are described almost at the end. SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 16:36, 21. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@SGrabarczuk (WMF): The study says „Almost all of the readers were unable to understand the purpose of the main menu section and did not find it to be relevant.“ (41) but does not elaborate. The report also says „Most of the readers could understand the terminology and concept of Languages. They were unaware that they had an option of changing the Language within the article.“ (80) Has this been solved by moving the language section and making it even more obscure? „Most of the readers who explored Languages were unaware about this feature and had not seen it before.“ Do they see it better now? The study was conducted only on English Wikipedia and in person in Pune, India. Perhaps there was other research done but a major global change should hardly be based on a local study like this. From the page you linked: „In July 2021, we moved the language button to a more convenient location at the top of the page. However, the results of our A/B test indicated that the new location of the button might be difficult to discover“. Over a year ago, there was an idea that the new location is a problem and there does not seem to be any new development since. Why should the language switching even be a button when you can have all the links displayed and seen within virtually no time. Why is there a need to hide the links and make users look for languages which considerably slows the process down?--Jetam2 (diskusia) 14:26, 22. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hey @Jetam2 — to recap and clarify, there are two separate challenges/goals here:
1) Help people discover interlanguage links
2) Help people find the specific interlanguage link they want
Regarding the first challenge/goal: the simple user testing we did (link) gave us initial confidence that a button at the top of the page (near the article title), is more discoverable than a list of links in the sidebar. People were able to find the button about three times faster than the list of links. Once we launched the feature we began collecting data from our pilot wikis for confirmation, however because people were switching between pilot wikis (Vector 2022), and non-pilot wikis (Legacy Vector), we were unable to get usable data (i.e. because the language links would move from one location to another). In other words, in the short term while some wikis were using Vector 2022 and others were using Legacy Vector we introduced some confusion about where language links were, which meant that any data was not useful. Now that Vector 2022 is deployed on most wikis we are going to circle back and collect usable data. If we find that the language links are less discoverable than they are in Legacy Vector we will revisit the styling of the button, and potentially the location. We've also sketched out other options, which you can see here: https://phabricator.wikimedia.org/T301787.
Regarding the second challenge/goal: contrary to what @SGrabarczuk (WMF) said before, the order of the language links in the menu is not arbitrary. I am including the design rationale which was originally provided in this discussion (link) by @Pginer-WMF, who is the designer on the language team:
The language selector uses different clues to figure out which are the recommended languages. Although different factors are considered, those are prioritized. For example, top priority is based on the previous selections. That is, a user that frequently reads in French, Japanese and Igbo would get those always in their suggestions for pages available in those languages. Similarly, the browser languages are considered next if it was not possible to fill the suggestions with the previous criteria. Additional criteria can be considered in cases where it is hard to fill the suggestions because of the languages in which content is available (something which will vary significantly from page to page).
Some of the criteria based on location or relation to content may need some polishing in some cases (data is based on CLDR and can be improved). In any case, as mentioned above, for a user that speaks and uses a given set of languages, in practical terms the suggestions are going to surface those (even if some of the additional suggestions are sub-optimal at times). In contrast, with the classical approach of a flat list, a speaker of a language with low Wikipedia coverage would have to scan long lists of languages to find whether the content is available in theirs (which may not be in mosts cases), and they would have to do that every single time without the system making it easier after the first try.
More detail about the criteria for suggested languages is described in more detail here.
Does that help to clarify our thought process here? Please let me know what you think and if you have additional questions. Thanks, AHollender (WMF) (diskusia) 19:36, 22. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@SGrabarczuk (WMF): Have you been able to collect the data you talked about earlier „Now that Vector 2022 is deployed on most wikis we are going to circle back and collect usable data.“? Thanks!--Jetam2 (diskusia) 21:54, 27. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hi @Jetam2, thanks for pinging me! Last week, we deployed Vector 2022 on English Wikipedia. Personally, I think this may be a game-changer. Since then, we have run some queries concerning enwiki specifically, but it's too soon to collect this particular data. This is because people are still getting accustomed to the new interface. So now, we mostly have data about things strictly related to the deployment, for example new accounts created mostly for the purpose of setting the old skin in preferences. (Looks like this is a number equivalent to the number of accounts normally created in about 4 days.) I will make a note to publish this in one project update, preferably. SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 02:20, 28. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Feminism and Folklore 2023

Feminism and Folklore 2023 logo.svg
Pomôžte prosím s prekladom do svojho jazyka

Dear Wiki Community,

Christmas Greetings and a Happy New Year 2023,

You are humbly invited to organize the Feminism and Folklore 2023 writing competition from February 1, 2023, to March 31, 2023 on your local Wikipedia. This year, Feminism and Folklore will focus on feminism, women's issues, and gender-focused topics for the project, with a Wiki Loves Folklore gender gap focus and a folk culture theme on Wikipedia.

You can help Wikipedia's coverage of folklore from your area by writing or improving articles about things like folk festivals, folk dances, folk music, women and queer folklore figures, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales, and more. Users can help create new articles, expand or translate from a list of suggested articles.

Organisers are requested to work on the following action items to sign up their communities for the project:

  1. Create a page for the contest on the local wiki.
  2. Set up a fountain tool or dashboard.
  3. Create the local list and mention the timeline and local and international prizes.
  4. Request local admins for site notice.
  5. Link the local page and the fountain/dashboard link on the meta project page.

This year we would be supporting the community's financial aid for Internet and childcare support. This would be provided for the local team including their jury and coordinator team. This support is opt-in and non mandatory. Kindly fill in this Google form and mark a mail to support@wikilovesfolklore.org with the subject line starting as [Stipend] Name or Username/Language. The last date to sign up for internet and childcare aid from our team is 20th of January 2023, We encourage the language coordinators to sign up their community on this link by the 25th of January 2023.

Learn more about the contest and prizes on our project page. Feel free to contact us on our meta talk page or by email us if you need any assistance.

We look forward to your immense coordination.

Thank you and Best wishes,

Feminism and Folklore 2023 International Team

Stay connected B&W Facebook icon.png  B&W Twitter icon.png

--MediaWiki message delivery (diskusia) 10:24, 24. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Používateľsky najnavštevovanejšie stránky pre skwiki v roku 2022

Počet videní
(User pageviews)
Názov
2994088 Hlavná stránka
964036 Špeciálne:Hľadanie
483308 Farma (televízna relácia)
392690 Slovensko
348820 Ukrajina
330867 YouTube
285684 Špeciálne:PoslednéÚpravy
224025 Alžbeta II.
196760 Rusko
191982 Členovia Európskej únie

Zdroj: archive.org/details/2022-daily_user_pageviews. Dušan Kreheľ (diskusia) 01:53, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nadchádzajúce hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania

Túto správu môžete nájsť preloženú do ďalších jazykov na Meta-wiki.

Dobrý deň,

V polovici januára 2023 prebehne komunitné hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania. Bude nadväzovať na hlasovanie uskutočnené v marci 2022, v ktorom väčšina hlasujúcich Pravidla presadzovania podporila. Používatelia, ktorí prispeli do hlasovania, pomohli upozorniť na podstatné obavy komunity. Výbor pre komunitné záležitosti nadácie Wikimédia požiadal o posúdenie týchto problémov.

Revízny výbor, zložený z dobrovoľníkov, usilovne pracoval na preskúmaní podnetov komunity a na úprave textu. Aktualizovali problematické oblasti, ako napríklad sekcia o požiadavkách na školenie, potvrdenie o dodržiavaní, ochrane súkromia a transparentnosti. Tiež zlepšili čitateľnosť a uľahčili preklad celého dokumentu.

Revidované Pravidlá presadzovania nájdete tu, a porovnanie zmien si môžete pozrieť tu.

Ako hlasovať?

Hlasovanie bude otvorené 17. januára 2023. Táto stránka na Meta-Wiki obsahuje návod na používanie nástroja SecurePoll, cez ktoré bude vedené hlasovanie.

Kto môže hlasovať?

Požiadavky k spôsobilosti na toto hlasovanie sú rovnaké ako pre voľby do správnej rady Wikimédiw. Ďalšie podrobnosti o oprávnenosti voličov nájdete na stránke s informáciami o voličoch. Ak ste oprávneným voličom, môžete použiť svoj účet Wikimédie na prístup k hlasovaciemu serveru.

Čo sa bude diať po hlasovaní?

Hlasy budú spracované nezávislou skupinou dobrovoľníkov a výsledky budú publikované v mailing liste Wikimedia-l, na fóre Stratégia hnutia, na blogu Diff a na Meta-Wiki. Užívatelia budú môcť opäť hlasovať a podeliť sa o svoje pripomienky k Pravidlám. Správna rada posúdi mieru podpory a vyjadrené obavy, až bude zvažovať, či by Pravidlá presadzovania mali byť ratifikované, alebo ďalej rozvíjané.

V mene projektového tímu UCoC,

BPipal (WMF) MediaWiki message delivery (diskusia) 15:02, 12. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nadchádzajúce hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania

Túto správu môžete nájsť preloženú do ďalších jazykov na Meta-wiki.

Dobrý deň,

V polovici januára 2023 prebehne komunitné hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania. Bude nadväzovať na hlasovanie uskutočnené v marci 2022, v ktorom väčšina hlasujúcich Pravidla presadzovania podporila. Používatelia, ktorí prispeli do hlasovania, pomohli upozorniť na podstatné obavy komunity. Výbor pre komunitné záležitosti nadácie Wikimédia požiadal o posúdenie týchto problémov.

Revízny výbor, zložený z dobrovoľníkov, usilovne pracoval na preskúmaní podnetov komunity a na úprave textu. Aktualizovali problematické oblasti, ako napríklad sekcia o požiadavkách na školenie, potvrdenie o dodržiavaní, ochrane súkromia a transparentnosti. Tiež zlepšili čitateľnosť a uľahčili preklad celého dokumentu.

Revidované Pravidlá presadzovania nájdete tu, a porovnanie zmien si môžete pozrieť tu.

Ako hlasovať?

Hlasovanie bude otvorené 17. januára 2023. Táto stránka na Meta-Wiki obsahuje návod na používanie nástroja SecurePoll, cez ktoré bude vedené hlasovanie.

Kto môže hlasovať?

Požiadavky k spôsobilosti na toto hlasovanie sú rovnaké ako pre voľby do správnej rady Wikimédiw. Ďalšie podrobnosti o oprávnenosti voličov nájdete na stránke s informáciami o voličoch. Ak ste oprávneným voličom, môžete použiť svoj účet Wikimédie na prístup k hlasovaciemu serveru.

Čo sa bude diať po hlasovaní?

Hlasy budú spracované nezávislou skupinou dobrovoľníkov a výsledky budú publikované v mailing liste Wikimedia-l, na fóre Stratégia hnutia, na blogu Diff a na Meta-Wiki. Užívatelia budú môcť opäť hlasovať a podeliť sa o svoje pripomienky k Pravidlám. Správna rada posúdi mieru podpory a vyjadrené obavy, až bude zvažovať, či by Pravidlá presadzovania mali byť ratifikované, alebo ďalej rozvíjané.

V mene projektového tímu UCoC,

BPipal (WMF) MediaWiki message delivery (diskusia) 15:20, 12. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Wikimánia 2023

Ahojte. Aj tento rok sa v auguste bude konať Wikimánia 2023. Momentálne je možné požiadať o podporu pri účasti na tomto podujatí. Info je tu.--Jetam2 (diskusia) 22:14, 13. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

The Signpost: 16 January 2023

WikipediaSignpostIcon.svg
News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper


Wikipolitika

Stôl o wikipolitike v Kaviarni sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky

Archív diskusií o wikipolitike

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.

Používanie tučného písma (boldu) v článkoch o geografických objektoch

(presunuté z Diskusia:Kyjev#Názov --Lišiak)

Neviem, za mňa to je stále slabé na to, aby to oprávňovalo uvádzať ten tvar tučným v úvode. Trebárs pre Vroclav v sk textoch rovnako nájdeš mrte výskytov ďalších tvarov (Wrocław, Wroclaw, Vratislav). Napriek tomu máme v článku tučným výhradne oficiálne exonymum podľa ÚGKK, tie ďalšie sú kurzívou. Nechal by som to rovnako aj v tomto prípade, inak môžeme rovno tučným vyplúvať zbierky všetkých tvarov, čo kedy aký autor použil. --Teslaton (diskusia) 22:48, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

No ja len že nikde inde to neberieme takou prísnou optikou ako tu, že jedine len štandardizované exonymum je tučným písmom. Pozri napr.: Pej-ťing, Vacovo, Karlov Belohrad, Sennai. Dokonca si dovolím tvrdiť, že skoro žiadne iné mesto tu nemá takýto alternatívny názov podložený toľkými zdrojmi ako Kyjev/Kyjiv. Lišiak(diskusia) 22:57, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To je pravda, v niektorých tých prípadoch to má skutočne charakter voľnej zbierky (tučným uvedených) všetkých tvarov, čo sa niekde v niečom trochu akademickejšom mihli. Druhá vec, že trebárs Alba Iulia alebo Čennai sa od Vroclavu alebo Kyjeva líšia tým, že pre ne zo strany ÚGKK normovaný tvar vydaný nie je. Tzn. tam nezostáva, než ísť podľa literatúry (a nie je vodítko, na základe ktorého by bol niektorý z tam vyskytujúcich sa tvarov „oficiálnejší“ než ostatné). --Teslaton (diskusia) 23:11, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napr. Abú Dabí (diff) je prípad mesta, ktoré má štandardizované slovenské exonymum a zároveň sú v úvode tučným písmom vyznačené alternatívne názvy z literatúr.
Vyberal som zámerne len mestá, no vo všeobecnosti je tu množstvo článkov o geografických objektoch, ktoré majú štandardizované exonymum a zároveň majú tučným písmom vyznačené alternatívne názvy podľa toho, čo sa vyskytuje v literatúre (námatkovo napr. Skalnaté vrchy). Lišiak(diskusia) 23:27, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Potom je asi na širší konsenzus, ktorý spôsob je vhodnejší (aspoň v tých prípadoch, kde existuje normovaný tvar), prípadne či to nechať voľne na úvahe redaktora, len teda toto má samozrejme potenciál viesť k rv. vojnám, pretože iní samozrejme môžu argumentovať (a upravovať) v zmysle iného spôsobu... --Teslaton (diskusia) 23:33, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Niečo je v Brontovom rozšírení odporúčania k názvom (Wikipédia:Názov článku#Geografické názvy a stavby), kde sa rieši, aký má byť názov čl. (SN) a aké tvary majú byť ďalej v úvodnej def. (SP), nie už ale asi, ktoré tvary (navyše k SN teda) majú byť tučným. --Teslaton (diskusia) 23:40, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Z toho, čo som mal možnosť prejsť vyplýva, že tučným písmom bývajú označované alternatívne názvy z literatúry, kurzívou ostávajú skôr len historické názvy a najmä názvy podľa staršieho pravopisu.
Iste to bude treba metodicky upraviť a akúsi aktualizáciu štylistickej príručky mám v pláne. No pokiaľ nechceš teraz otvoriť diskusiu (kde by sme sa dopracovali k inému riešeniu), zachoval by som tú aktuálnu wikipedickú obyčaj. Čiže mi z toho vychádza: „Kyjev, Kyjiv, podľa pravopisu spred roku 1931 Kijev“. Lišiak(diskusia) 23:49, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja by som v prípade normovaných preferoval bold na oficiálnom tvare (viacero boldov len v prípade predošlých normovaných tvarov, ak sa v čase menili; hoci teda aj to sa dá pokryť kurzívou ako iné staršie tvary). --Teslaton (diskusia) 23:55, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Štandardne presúvam do Kaviarne a pingujem správcov, nakoľko diskusia v tomto bode nadobudla všeobecné rozmery. Otázka znie: Ktoré názvy uvádzať tučným písmom (boldom) v článkoch o sídlach a iných geografických objektoch a ktoré už len kurzívou?

Lišiak(diskusia) 00:36, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Za mňa vo všeobecnosti (a), tzn. normovaný tvar, pokiaľ existuje, inak (b) resp. prepis z pôvodného jazyka /ak nie sú spoľahlivé zdroje ani na (b)/. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A teda špecificky, v prípade Kyjeva, tvar Kyjiv je zároveň mechanickým prepisom podľa akt. pravidiel pre prepis z ukrajinskej cyriliky. A prepisy (líšiace sa od spisovného tvaru), pokiaľ viem, spravidla uvádzame kurzívou za tvar v pôvodnej abecede. Toto je v čl. Kyjev dodržané (prepis je ako v úvodnej def., tak aj v IB a existuje z neho presmerovanie). Tzn. ten tvar tam štandardne prítomný je, nemá tam ale IMHO čo robiť boldom v úvodnej def. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To si mohol dať do diskusie ku Kyjevu, ale tuto špecificky platí, že ak sa prepis zhoduje s alternatívnym slovenským názvom (prebrané a adaptované slovo, používané vyskoloňovane atď.), neznamená to, že alternatívny názov je „len“ prepis. Teda ide tu o to, že Kyjiv je prepis endonyma a zároveň neštandardizovaný slovenský názov. Lišiak(diskusia) 01:22, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No to je tvoja interpretácia, podľa mňa nie je zrejmé, ktoré z tých výskytov (mimo N-ka, kde ale zase zdôvodnenie odborne pokulháva, viď reakcie) sú prostým použitím prepisu a kde je za tým ev. niečo viac. Celkovo moc nevidím dôvod stavať sa k tomu nad rámec postavenia prepisu. --Teslaton (diskusia) 01:28, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Toto je už ozaj špekulácia a dokazovať by sa mal práve opak – teda že autor to použil ako prepis – nakoľko je to všetko použité vo vetnej súvislosti, bez kurzívy, bez indikácie, že by malo ísť o prepis. Takto by sme mohli spochybňovať už takmer čokoľvek z alternatívnych názvov približujúcich sa endonymnej ortografickej podobe, kde explicitne nie je napísané „takto sme sa to rozhodli písať lebo...“. Trebárs knižka prof. M. Romanova vyslovene opakuje názov Kyjiv v nadpisoch (napr. „3.5 Kyjiv – hlavné mesto Ukrajiny“, „4.9 Historické mestá Ukrajiny, 4.9.1 Kyjiv“) aj v texte, dokonca to uplatňuje aj pri názve Kyjivská Rus.
(Na margo: Pozorný čitateľ si všimne, že príspevok L. Dvonča indikuje, že Denník N až tak „nepokuľháva“, hoci jednu chybu spravil. Ale vzhľadom na to, že sa to priamo netýka diskusie, to už ponechám na každom, nech zistí, čo mám na mysli... ;-)) Lišiak(diskusia) 02:07, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „všetko použité vo vetnej súvislosti, bez kurzívy, bez indikácie, že by malo ísť o prepis“: no to aj tie pl a hist. tvary Vroclavu nájdeš. A predsa ich tam boldom nemáme, tým je tam len normovaný tvar. --Teslaton (diskusia) 08:05, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Keď ich nájdeš v súčasnej (odbornej, náučnej) literatúre opisujúcej súčasné skutočnosti („hlavné mesto Ukrajiny je Kyjiv“ ap.), bez príznaku, že ide o historické tvary, tak potom nepôjde o historické tvary. Lišiak(diskusia) 14:28, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Jedna otvorená otázka spočíva v otázke, že čo robiť v prípade, ak dôjde k úradnej zmene endonyma (napr. premenovanie názvu mesta), no ÚGKK to (zatiaľ) nereflektoval. V takom prípade by som postupoval akoby šlo o neštandardizovaný názov s uvedením platného štandardizovaného exonyma boldom a s patričnou poznámkou/referenciou. Lišiak(diskusia) 01:25, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa nech je v definícii hlavne oficiálny názov v pôvodnom jazyku, prípadný prepis a potom jeden, dva naše. Celkom 4-5. Viac treba dať do sekcie Názvy, nech je to prehľadné. Plus žiadne hodnotenie správne/nesprávne. Niečo podobné ako pri Čennai.--Jetam2 (diskusia) 10:17, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „nech je v definícii hlavne oficiálny názov v pôvodnom jazyku“: jj, a aby si to čo možno najlepšie ilustroval, tak si práve z úvodu čl. Čennai oficiálny názov v pôvodnom jazyku (tzn. சென்னை) odstránil [1]. A tým „hodnotením“ myslíš predpokladám konštatovanie právne záväzného stavu – v tom jedinom štátiku, kde je jazyk tejto wiki štátnym jazykom a kde žije ~80 % používateľov (jazyka aj skwiki). A teda konzistentné uplatnenie toho „... a potom jeden, dva naše“ by v praxi znamenalo, že trebárs Viedeň by si uvádzal primárne ako Wien (vrátane teda aj názvu hesla asi) a až niekde ďalej v úvodnej def. by si zhovievavo uviedol normovaný tvar Viedeň (pričom nuansami, že ide o normovaný tvar by sme čitateľa vôbec neobťažovali, lebo teda „žiadne hodnotenie správne/nesprávne“). Ako vždy excelentné, respect! :D --Teslaton (diskusia) 10:38, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nemyslel som nutne v tomto poradí, ale však prečo nevynechať uštipačnú poznámku. V prípadoch ako Viedeň netreba uvádzať, že ide o normovaný tvar, používa sa úplne bežne. (Vôbec som nepísal, že by sme mali Viedeň uvádzať ako Wien). Ak je niečo nesprávne tak sa to dá v pohode uviesť aj pod kapitolou Názov. U Čennai som názvy presunul, lebo definícia obsahovala 24 mien za sebou pričom tamilské mená majú niekoľko prepisov.--Jetam2 (diskusia) 17:17, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Uvádzať to samozrejme treba (formou citácie príslušného zoznamu ÚGKK), aj pre zdanlivo samozrejmé tvary, je to prvoradý autoritatívny zdroj k názvu celého čl. Čo sa týka „jeden, dva naše“, ak raz normovaný neexistuje a relevantnou literatúrou je doložiteľných trebárs 5 rôznych tvarov, nemôžeš si z nich len tak ad-hoc vybrať „jeden, dva“. Tam asi jediné čisté riešenie skutočne je uviesť všetky také tvary. --Teslaton (diskusia) 22:14, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Trochu mi to nedalo, aby som ako náhodný okoloidúci nevyjadril názor, lebo zrovna problematiku názvu Kyjev/Kyjiv som dávnejšie riešil. 1. Zabúda sa, že v ukrajinčine dochádza pri skloňovaní k automatickej zmene i na e, a teda v nominatívne je to Kyjiv, ale v genitíve už z Kyjeva. V tomto zmysle je názov Kyjiv pre slovenčinu neprirodzený, lebo my nemáme to flexibilné skloňovanie. To je jeden z dôvodov, prečo Kyjev nepovažujem za o nič menej ukrajinský ako Kyjiv a naopak za omyl presadzovať Kyjiv ako "ukrajinskejší", to je neznalosť redaktorov Kostolného, Hríba a spol. 2. Napriek tomu, že niektoré médiá tento názov používajú by som bol opatrný to uvádzať tučným ako "alternatívny slovenský názov". V istej skupine "médií" zase radi používajú ako alternatívny názov SŠA. Kyjiv aj SŠA nesú v sebe isté aktivistické posolstvo a obe sú proti normám. Avšak oba tieto názvy používajú len marginálne skupiny, a nemyslím si, že by ich mala wiki uvádzať ako plnohodnotné alternatívne názvy tučným názvom. Minimálne nie, pokiaľ ich nebude používať relevantne veľká časť spoločnosti, čím by si zaslúžili významnosť. 74.82.60.66 02:09, 2. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
V tomto smere sa vyjadril Ústav pro jazyk český AV ČR. Je na posúdenie odborníka ako etymologicky prebiehalo prevzatie tohto ojkonyma,
Tvar „Kyjiv“ sa ale v slovenskej literatúre vyskytuje už pred rokom 2022, napr. kunsthistorik Vladislav Grešlík (2002, ISBN 80-968367-3-0, s. 11) a etnolingvista Viliam Mruškovič (2008, ISBN 978-80-7090-858-7, s. 26) ho používajú aj v inom páde ako v nominatíve („knihy tlačené v [...] Kyjive“, „prišli od Kyjiva“), filológ ukrajinista Michal Roman (2003, ISBN 80-968875-1-3, s. 53 a i.) uplatňuje deklinačné prípony ako v ukrajinčine („hlavným mestom Ukrajiny je mesto Kyjiv. [...] V Kyjeve zasadá Verchovná rada Ukrajiny“). Práve tieto zdroje, nie publicistické príspevky z tohto roka, sú kľúčové pre zahrnutie tohto tvaru ako slovenského alternatívneho názvu.
Vzhľadom na to, že Wikipédia sa zásadne drží princípu nestrannosti (nezastáva žiadne stanovisko k téme, ktorú spracúva, pristupuje k nej deskriptívne). V tomto prípade to znamená, že v článku je pomenovaná realita – štandardizované exonymum je „Kyjev“ a takto sa má používať aj v zmysle zákona, okrem toho sa (zriedkavo) vyskytuje aj názov „Kyjiv“ a starším pravopisom bol písaný názov „Kijev“. Čo sa týka SŠA, tam možno uviesť, že ide o nevhodné pomenovanie podľa tohto vyjadrenia JP JÚĽŠ SAV.
Táto všeobecná diskusia sa potom týka nie samotného článku Kyjev, no metodickej úpravy uvádzania iných názvov v článkoch. Lišiak(diskusia) 14:45, 2. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Prečo sa uvádzajú akademické tituly?

Pri surfovaní slovenskej Wikipédie ma prekvapilo, že v úvode článkov osobností sa často uvádza akademický titul. Uvádzať titul mi prišlo zvláštne, na žiadnej inej major Wikipédii[1] sa akademické tituly neuvádzajú, tak s citovaním na WP:CREDENTIALS som vymazávalx tituly na niektorých navštívených stránkach.[2][3]

Reverty

Onedlho sa mi udialo druhé prekvapenie, keď edity boli revertnuté s odôvodnením, že "na sk wiki sa tituly uvádzajú bežne." [4][5] Túto, podľa všetkého nepísanú konvenciu, potvrdil aj admin @Jetam2 na mojej Talk page.

Nesmerodajné stanovisko JÚĽŠ

Po zbežnom googlení opodstatnenia tohto zvyku som okrem nasledujúceho vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra veľa iných informácii nenašiel (citujem zostručnenú verziu):

Otázka: "Ako sa majú v novinových a časopiseckých článkoch uvádzať tituly osôb?"

JÚĽŠ: "Otázka, s ktorou ste sa na nás obrátili, nie je jazykovou záležitosťou. Uvádzanie titulov v novinových a časopiseckých článkoch závisí od spoločenskej normy a etiky a od množstva ďalších faktorov, napríklad v akom periodiku a v akom článku (žánrovo) sa mená uvádzajú. V našich odborných časopisoch sa v odborných článkoch tituly neuvádzajú. Uvádzajú sa iba v textoch spoločenského charakteru, ako sú zdravice, nekrológy či informácie o podujatiach."

Bežná prax na neslovenských Wikipédiách

Čo sa uvádzania titulov na neslovenských Wikipédiách týka, zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť žiadny protipríklad, v ktorom by sa akademické tituly uvádzali, viď napríklad stránka Borisa Johnosa.

Nezadarilo sa mi zatiaľ nájsť ani prípady, kde by sa tituly v úvode uvádzali na natívnych stránkach pre lokálne osobnosti, a to ani v podobnom, slovanskom kontexte [6], viď napríklad článok Slavoja Žižeka alebo článok k osobnosti Magdalena Rzeczkowska.

Tvoriaci sa bias na slovenských Wikipédiách

Čo sa mi však nájsť podarilo je, že tituly na slovenskej Wikipédii sa uvádzajú predovšetkým ľuďom zo Slovenska, občas z Česka a okrem článkov, kde bol mnou titul dnes pridaný, napríkladu tu, som nenašiel článok osobnosti nie z Slovenska alebo Česka, kde by bol akademický titul uvedený.

Zhrnutie

Podľa môjho názoru je súčasný zvyk uvádzania akademických titulov na slovenskej Wikipédii pomerne neencyklopedická praktika, pretože sa tým vytvára bias, keď určité osobnosti majú na základe svojho pôvodu iné uvedenie v úvode článkov.

Navyše, pokiaľ mi je známe, táto praktika nie je zdokumentovaná v žiadnom manuále na slovenskej Wikipédii. Ako bolo uvedené vyššie, manuál anglickej Wikipédie sa voči zmieňovaniu titulov vymedzuje a akademické tituly sa prakticky neuvádzajú na žiadnej inej major jazykovej verzie Wikipédie.

Preto navrhujem jednu z týchto dvoch možností:

1. Upustiť od tejto praktiky a nerevertovať edity čistiace akademické tituly v úvode stránky.[7]
2. Zdokumentovať a riadne odôvodniť túto praktiku do manuálu pre editorov slovenskej Wikipédie, aby prípadné reverty v budúcnosti mohli odkazovať na tento napísaný manuál.

Poznámka o zaujatosti

Uvádzam, že preferujem editorskú prax neuvádzania akademických titulov, kvôli čomu je možné, že sa mi nepodarilo nájsť dostatočne veľa dostatočne silnej empirickej evidencie alebo logického vyvodzovania, ktoré by oslabovali túto pozíciu. Keď nájdete niečo oslabujúce tento prístup, napíšte do reakcie 🙂

Referencie
  1. Čiastočne s výnimkou českej Wikipédie, kde sa niektorým českým a slovenským osobnostiam titul uvádza.
  2. Ľuboš Blaha. [s.l.] : [s.n.], 2022-11-03. Page Version ID: 7484534. Dostupné online.
  3. Eduard Chmelár. [s.l.] : [s.n.], 2022-11-03. Page Version ID: 7484537. Dostupné online.
  4. Ľuboš Blaha. [s.l.] : [s.n.], 2022-11-03. Page Version ID: 7484539. Dostupné online.
  5. Eduard Chmelár. [s.l.] : [s.n.], 2022-11-03. Page Version ID: 7484538. Dostupné online.
  6. Čiastočne okrem Česka.
  7. Okrem informácie o akademických tituloch v infoboxe k položke typu 'Vzdelanie', prípadne v sekciách typu 'Vzdelanie', podobne ako je štandard na iných Wikipédiách.

Alpyn (diskusia) 13:17, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nutné to nie je. Na druhej strane, ide o encyklopedickú informáciu, ktorú nie je dôvod (minimálne pri akademikoch, VŠ pedagógoch a pod.) v čl. neuvádzať. A meno v úvodnej def. je proste príhodné miesto, ktoré sa na skwiki utriaslo. Na cswiki je to meno v záhlaví infoboxu (viď napr. cs:Viliam Thurzo), čo je IMHO menej praktické, pretože tam je väčšie písmo a zároveň limitovaná šírka, čo má za následok zbytočné pretekanie na viac riadkov v nezanedbateľnej časti prípadov – čo nepôsobí esteticky a odsúva to zvyšný obsah IB nižšie. Ďalšia možnosť by bola asi samostatná položka infoboxu len na tituly, prípadne ich uvádzať len ako súčasť informácií o štúdiu (či už v texte alebo v IB), čo ale zase naráža na to, že nie pre všetky tituly bývajú jednoducho dopátrateľné (a spoľahlivo doložiteľné) presné miesta, kde boli nadobudnuté. Plus to vyžaduje výrazne väčší vklad zo strany redaktora, ktorý to spracúva, než prosté prevzatie titulov dotyčného z niektorého spoľahlivého zdroja. --Teslaton (diskusia) 14:18, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A teda ešte konkrétne k tým dvom, kvôli ktorým si sa pustil to tu opätovne otvárať – súkromne si o nich rovnako myslím svoje (aj o pôsobiskách, kde si ich nechávajú), formálne ale ide o vedeckého pracovníka SAV a VŠ pedagóga, čo práve spadá do prípadov, pri ktorých má určitý význam tituly uvádzať. --Teslaton (diskusia) 15:49, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja som vedecký pracovník povolaním. Tiež mám tituly pred menom aj za menom. Nemám ich síce z Oxfordu, napriek tomu sa za ne hanbiť nemusím. Avšak uvádzanie titulov v úvodnej definícii encyklopedických hesiel na Wikipédii nepovažujem za správne. Nnehľadiac na to, že to tak nerobí žiadna iná Wikipédia. Po prvé ich treba často aktualizovať čo pri momentálnej konštelácii nie je vždy možné. Po druhé titul má dnes kade kto. Každému budeme písať Bc., Mgr. alebo Ing. atď. pred meno? Písať budeme selektívne len doc., prof., DrSc.? Ako to napísať... je to diskriminačné a selektívne. Po tretie aplikujeme to len na domáce postavy, zahraniční profesori, vedci atď. to nemajú, často sa k tomu ani nedá dopátrať. (Sme ako slovenské vysoké školstvo... titul profesora z Harvardu sa na Slovensku neráta, lebo ho nevymenoval slovenský prezident, hehe) Ďalšia vec sú vojaci. Aj oni majú hodnosti. Úplným extrémom je Jozef Gabčík (Genmjr. in memoriam Jozef Gabčík). Nešťastný Gabčík, ktorého si inak vážim, k tejto hodnosti prišiel dodatočne mnoho desiatok rokov po smrti. Podľa mňa úplná konina to tam písať. V úvodnej definícii by malo byť meno a priezvisko bez titulov podľa mňa.--Pelex (diskusia) 17:25, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zmena by vyžadovala dohodu na inom mieste, kde tituly uvádzať a úpravu tisícov čl. Za mňa nejde o problém, ktorý by stál za takú investíciu. --Teslaton (diskusia) 19:43, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako akademický pracovník súhlasím s vyjadrením od Pelexa, myslím, že to skvele zhrnul. Slovenská Wiki, resp. niektorí jej redaktori, sú veľmi special a myslím, že toto je len ďalšia ukážka do zbierky. V knihách a podobne sa tituly nikde bežne neuvádzajú, dokým to nie je relevantné (vieme z hlavy, aké tituly mali popredné vedecké osobnosti z rôznych odborov, napr. Albert Einstein a Alfred Wegener? Nie. Je to dôležité? Tiež nie), takže myslím, že by sme ich tu uvádzať vôbec nemuseli. Hlavne ak ich uvádzame prakticky výhradne u Čechov a Slovákov - ak, tak majú byť všade. Síce je to v poriadku overiteľná informácia, ale na začiatku článku zbytočná. Možno v tom infoboxe, tam by som asi dal len pôsobiská, ak sú známe a dohľadateľné.
Myslím, že by sa to aspoň aktuálne dalo riešiť nastavením odporúčania, ako píše Alpyn, a riešenia v budúcnosti. Nie hromadným okamžitým prepisovaním. Jedine možno botom ("ak začiatok stránky obsahuje [skratky titulov], zmaž"), ale o realizácii niečoho takého by si vedel lepšie ty, Teslaton. KingisNitro (diskusia) 19:47, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Som proti prostému odstráneniu tej informácie, to by bolo vyložene že sedlácke riešenie. V kontexte minimálne biografií akademikov a pedagógov ide o normálnu encyklopedickú informáciu. Nemusela by ev. byť uvedená na tomto konkrétnom mieste (meno v úvodnej def, hoci teda ide podľa mňa o vcelku logické miesto). V takom prípade by bola potrebná dohoda na novej štandardnej forme uvádzania (a úprava článkov do tej podoby). --Teslaton (diskusia) 20:17, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž profesor z Harvardu a slovenský nositeľ vedecko-pedagogického alebo umelecko-pedagogického titulu profesor (§ 76 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa z formálnej stránky nedá tak úplne prirovnať, nakoľko jedno je skôr pracovné označenie (full professor, neformálne sa tam výrazom professor označuje aj obdoba našich odborných asistentov), zatiaľ čo druhé predstavuje doživotne udeľovaný titul. (Čo samozrejme nič nevypovedá o vedeckej kvalifikácii a iných kvalitách dotyčného.)
Čo sa samotnej veci týka, osobne sa snažím tituly dohľadávať a dávať aj pri zahraničných vedcoch (napr. Kóiči Tanaka), keďže sa tu uplatnil taký štandard. Samozrejme, že u nás existuje viacero osôb, ktoré si uvedenie titulu z morálneho hľadiska nezaslúžia (Andrej Danko, Boris Kollár, Igor Matovič), ako aj niekoľko „dekorovaných kádrov“, ktoré sa k titulom a hodnostiam dopracovali skôr straníckou než vedeckou činnosťou. Osobne sa mi ten slovenský zvyk „titulovať sa“ všademožne prieči.
Samotné uvádzanie titulu je skôr doménou administratívneho štýlu, vo vedeckých časopisoch sa pri samotných vedeckých článkoch neuvádzajú (v prírodných vedách sa napokon spravidla skracuje aj prvé meno na iniciálu), no všímam si ich prinajmenšom pri jubilejných článkoch a nekrológoch v lekárskych vedeckých časopisoch (napr. Doc. MUDr. RNDr. Michal Kandráč, CSc., vedúci II. internej kliniky LF UPJŠ v Košiciach - pätdesiatročný. Zborník Lekárskej fakulty Košice, 14(28): 253-254.). V biografických slovníkoch a encyklopédiách sa uvádzajú v kontexte pasáže o štúdiu, kariére alebo pri rodinných príslušníkoch, napr.:
  • „dcéra MUDr. Eva, vyd. Danková, pediatrička, endokrinologička (1961 –). [...] R. 1945 MUDr., 1952 RNDr., 1960 CSc., 1965 doc.“ (Biografický lexikón Slovenska, zv. IV, ISBN 978-80-89301-57-7, s. 394, heslo Kandráč, Michal),
  • „od X/1968 pedagóg na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Práv. fakulty UK (1974 JUDr., 1985 CSc., 1989 doc.)“ (Šútovec, M. Politické Slovensko : Encyklopedická príručka, ISBN 978-80-556-3894-2, s. 124, heslo Gašparovič, Ivan),
  • „Absolvent Lekárskej fakulty KU v Prahe, 1932 MUDr. [...] V r. 1940 – 1941 pôsobil ako lekár v Štátnej nemocnici v Michalovciach, neskôr v sanatóriu MUDr. J. Opatrného“ (Falisová, A. Lekári na Slovensku do roku 2000, ISBN 978-80-224-1166-0, s. 189, heslo Grodan, Alexander).
Na druhú stranu sa obávam, že odstránenie titulov z úvodu článku (resp. ich nepísanie) povedie k strate informácie o štúdiu, ktorú ten titul implicitne sprostredkúva. Čiže tam bude treba dohliadnuť na to, aby boli obsiahnuté v tele článku, príp. v infoboxe. Lišiak(diskusia) 20:25, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Po dôkladnom zvážení sa prikloním k názoru, že titulovanie v úvodnej definícii nevyzerá dobre. Avšak na skwiki máme zaužívanú obyčaj titulov. To mi pripomína môj článok Ivan Chalupecký. Encyklopedická prax a samotná Beliana nepoužíva titulovanie viď Viktor Greschik. Riešením by mohlo byť prostredníctvom infoboxu (t. j. popis osoby, záhlavie alebo iné riešenie [vytvorenie samostatného poľa]) alebo zakomponovaní do úvodnej definícii či zvyšného obsahu článku. Tento problém sa však netýka len akademických titulov, ale aj vojenských hodnosti a cirkevných titulov. Chcelo by to nejaké odporúčanie ako postupovať.-- Róbert Jahoda (diskusia) 21:12, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Len tie úpravy do novej formy, ktoré si tu takto s maximálnou ľahkosťou odhrkútame, si niekto bude musieť aj reálne „oddrieť“. To platí aj pre strojovú úpravu – filter treba napísať/odladiť/zbehnúť/doriešiť zvyšky – spolu minimálne netriv. jednotky spálených človekohodín. Navyše k času spálenému diskusiami o tom. Na úplnú marginálnu chobotinu, ktorá wiki nikam reálne neposunie. Len budú tituly presunuté na miesto, kde nebudú troch ľudí iritovať. Pomer prínos vs. náklady „jak hovado“... --Teslaton (diskusia) 21:26, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton Rozumiem tvojím výhradám. Na koľko tie zmeny si vyžadujú čas a ľudí. Chápem, že často sa tu preberajú "taľafatky" o zmenách ale odmaká si ich niekto iný než iniciátori zmeny. Momentálne sme ani nedospeli k riešeniu a konsenzu. Nemám problém prispieť svojou časťou ak dôjde k rozumnému riešeniu.-- Róbert Jahoda (diskusia) 22:21, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ďakujem všetkým prispievajúcim za názory!

Diskusiu čítam tak, že je tu určitý sentiment na zmenu zvykov uvádzania titulov, preto predstavujem nasledovný manuál, ktorý by mohol byť uvedený v príručke slovenskej Wikipédie:

–Začiatok návrhu manuálu–
Uvádzanie akademických titulov
Skratky akademických titulov (napríklad "Bc." alebo "PhD."), vrátane vedecko-pedagických titulov (napríklad "doc.") a čestných titulov (napríklad "Dr. h. c."), sa v úvodoch článkov používajú len vtedy, ak je subjekt všeobecne známy pod pseudonymom alebo umeleckým menom obsahujúcim túto skratku alebo jej korenšpondujúci titul, či už je tento titul nadobudnutý alebo nie. V takomto prípade titul alebo jeho skratku možno zahrnúť do pseudonymu (napríklad "Andre Romelle Young, známy pod umeleckým menom Dr. Dre…").

Ak má subjekt článku udelené akademické tituly vysokou školou alebo univerzitou, ktoré spoľahlivé zdroje opakovanie spájajú so subjektom článku, tituly môžu byť uvedené v šablóne "Infobox Osobnosť" pri položke "Alma mater" v jednom z nasledujúcich formátov:

  • Demo univerzita (Mgr.)
  • Demo univerzita (Mgr., 2000)

V článku však musia byť uvedené overiteľné fakty o tom, ako osoba získala svoj titul.

Skratky akademických titulov, ktoré nasledujú pred alebo za menom subjektu (napríklad "Ing. Adam Nový, PhD."), sa v článku môžu príležitostne použiť v prípade, keď osoba s titulom nie je subjektom článku, aby sa objasnila kvalifikácia tejto osoby v súvislosti s určitou časťou daného článku. Väčšinou je však zvyčajne lepšie opisné slovné vysvetlenie (napríklad "Znalecký posudok o stavbe vypracoval stavebný inžinier Adam Nový…").

–Koniec návrhu manuálu–

Návrh je z veľkej časti inšpirovaný manuálom k uvádzaniu akademických titulov na anglickej Wikipédii. Pre objasnenie niektorých vyššie diskutovaných praktických záležitostí upresňujem, že nenavrhujem brigádu, aby teraz editori v húfoch hromadne menili tisícky článkov osobností podľa navrhnovaného manuálu, ale aby tí editori, ktorí majú záujem zmeniť používanie titulov v článku, prípadne nájdu nedostatky o overiteľnosti toho, ako subjekt titul získal, mohli zdôvodniť svoj edit dokumentáciou v príručke pre editorov.

@Pelex a @KingisNitro, prípadne ďalší pohybujúci sa v slovenskom akademickom prostredí: Prešli by ste prosím vyššie zmienený text návrhu do manuálu a pozmenili prípadne nedostatky, aby text sedel aj pre kontext slovenského akademického prostredia?

@Teslaton Vďaka za link na staršiu diskusiu z roku 2019. Beriem teda na vedomie, že sa podobná záležitosť už riešila a že návrh na zmenu dopadol neúspešne. Mienim však, že v tejto diskusii je návrh obsiahlejšie zaurgumentovaný a už obsahuje aj konkrétny text, ktorý by mohol byť v príručke. Pozrel by sa prosím na ten text a navrhovaný spôsob aplikácie a uviedol by si, či alebo aké sú tvoje výhrady, nech už kultúrneho alebo technického charakteru?
Mimochodom, myslím, že to, či je cieľ tejto aktivity marginálna chobotina, je skôr otázka pre sociológov. Ja to posúdiť neviem, ale môj pocit je, že asi budú nejaké dobré dôvody k tomu, že prakticky všetky ostatné Wikipédie prax uvádzania titulov majú v podobe, o akú sa snaží tento návrh.

Alpyn (diskusia) 22:58, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Upozorňujem, že akákoľvek úprava, odchyľujúca sa od dlhoročne existujúcej praxe a stavu konzistentného naprieč netriv. veľkou sadou čl., bude chcieť ak tak schválenie formou hlasovania. V opačnom prípade počítaj s tým, že úpravy budú revertované ako svojvoľné. --Teslaton (diskusia) 23:13, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
S tým rátam a preto v tejto kaviarni zisťujem, aký je sentiment ohľadom tejto zmeny, aké sú pripomienky prípadných vetujúcich editorov na konkrétne návrhy zmeny a aké pozmeňovacie úpravy by im spravili návrh prechodnejším. Alpyn (diskusia) 23:21, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pre protokol ešte link na staršiu diskusiu: Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019#Písanie titulov v infoboxe (s konsenzom 5:1 v prospech praxe uvádzania v úvode). --Teslaton (diskusia) 20:42, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Alpyn: Pohybujem sa síce v českom akademickom prostredí, každopádne návrh mi pripadá rozumný. Súhlasím však i s Teslatonom a že to nebude zdarma; možno by som sa mal naučiť písať kódy na Wiki, nech sa do niečoho podobného môžem zapojiť.
@Teslaton: "dlhoročne existujúcej praxe" ktorá ale nie je nikde oficiálne zavedená a navyše Wiki má fungovať na základe diskusie, nie demokracie, tak prečo by muselo prebehnúť hlasovanie? Možno len o niečom neviem, preto sa pýtam. KingisNitro (diskusia) 23:23, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pretože konzistencia. Ak sa raz niečo rokmi zaužíva do tej miery, že je to konzistentné naprieč veľkou sadou článkov (a na prípadnú konzistentnú úpravu do inej formy je potrebná nezanedbateľná dávka času a energie, ktorú dotyčný spravidla neplánuje investovať, má len „dobrý nápad“), nemôže len tak niekto prísť a začať to zrazu robiť inak. Ak sa raz toto začne diať, osobne končím s participáciou na tomto projekte. --Teslaton (diskusia) 23:30, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No... vzhľadom na to, že sa to týka len ČR/SR ľudí a pár vybraných (napr. Boris Johnson), by som konzistenciu netvrdil. Albert Einstein, Peter Debye, Maria Curieová-Skłodowská, len námatkovo obrovské osobnosti, ktoré tituly uvedené nemajú. Z tých našich potom napr. Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý mal evidentne titul profesorský, ho pre zmenu uvedený nemá, a Jozef Tiso ho má v infoboxe namiesto prvej vety. Nemôžeš zďaleka tvrdiť, že "je to konzistentné". Tento argument osobne považujem osobne za neplatný. Ak sa to riešilo roky dozadu, mali by to mať všetky, ak chceme hovoriť o konzistencii, tie stránky nie sú celé roky nedotknuté... KingisNitro (diskusia) 23:46, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „mali by to mať všetky“: iste, a skwiki „by mala mať“ už minimálne 500k dokonalých článkov. Konzistentná je forma uvádzania, naprieč tou (nezanedbateľnou) množinou čl., kde sú tituly uvedené. Tých ďalších vecí, čo „by mali“ nejak byť si každý navymýšľa desiatky. --Teslaton (diskusia) 23:59, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
K protipríkladom k vnútornej nekonzistencii titulovania na slovenskej Wikipédii uvádzam ešte napríklad tieto stránky osôb zo Slovenska, z ktorých článku nejakým spôsobom vyplýva, majú akademické tituly, ktoré ale nie sú v úvodnom texte uvedené:

Skoro všetky tieto osobnosti sú verejne známe, mnohé z nich sú aj väčšieho akademického významu, až na malé výnimky som nevypichoval len nejaké málo známe osobnosti zo špecifických odvetví. Skoro určite by dali nájsť ďalšie desiatky, ak nie stovky takýchto protiprikládov, takže argument o konzistencii a zvyku má podľa tohto iba slabú empirickú evidenciu.

Jediný fach, kde som si všimol pomerne vysokú konzistentnosť, sú osobnosti politického života, kde sa titul väčšinou uvádza, ale v ostatných prípadoch by som povedal, že sa titul väčšinou neuvádza. Teda z uvedeného sa domnievam, že hlavná konzistencia je v tom, že slovenským politikom a političkám sa titul zväčša uvádza, kým všetkým ostatným sa titul zväčša neuvádza; čo je podľa mojej mienky pomerne neencyklopedická praktika.

Alpyn (diskusia) 00:51, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Politikom a političkám? WTF?!? Koľkí trebárs z Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave alebo Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave sú slovenskí politici? A ešte raz: ty hľadáš kontrapríklady, týkajúce sa dichotómie uvedené/neuvedené tituly. Ja hovorím o tom, že na množine článkov, kde tituly uvedené sú (a ktorá nie je vôbec zanedbateľná), sú spravidla uvedené nejakým zaužívaným spôsobom (pri mene v úvodnej definícii). --Teslaton (diskusia) 01:08, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Beriem, z uvedenej kategórie Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je nula politikov. Na druhú stranu, manuálne som sčítal, že neuvedený titul má 8 z 39 ľudí v kategórii, 21% (zaokrúhlené).
Inak, napríklad v kategórii Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sčítal, že neuvedený titul má až 18 z 30 ľudí, čiže až 60% ľudí.

Akože jasné, ja som si ako príklad vybral kategóriu, kde je som očakával bias skôr k smeru, ktorý podporuje moju pozíciu, kým ty asi bias do smeru podporojúceho tvoju pozíciu.

Ale zatiaľ máme hoc na malej vzorke, ale aspoň nejakej, ustanovený range neuvádzania titulov 21% až 60%, takže neviem, či aj v špecificky v kategóriách s vysokoškolskými vyučujúcimi tu je nejaký železný zvyk uvádzať tituly.

Alpyn (diskusia) 01:24, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Navyše, z článkov známych osobností polického života, z ktorých textu vyplýva, že nejaký akademický titul majú, ale v úvodnej sekcii to nie je uvedené, som námatkovo našiel napríklad tieto:
Pravdepodobne by sa dali nájsť minimálne desiatky ďalších príkladov; takže okrem toho, že nebola ukázaná žiadna štatistická evidencia podporujúca tvrdenie, že sa tu jedná o zaužívaný zvyk uvádzať tituly v úvodi, sa našlo aj nie málo protipríkladov oslabujúcich toto tvrdenie. Alpyn (diskusia) 01:09, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „nebola ukázaná žiadna štatistická evidencia“: takže ty tu budeš trieskať tony ***-ovín a ťahať z rukáva nezmyselné insitné hypotézy na základe vyklikaných hesiel a ostatní ti majú obratom oponovať hard štatistickými evidenciami, hej? Ako bež do niekam... --Teslaton (diskusia) 01:20, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
V príspevku, na ktorý reaguješ, som iba uviedol ďalšie doplňujúce príklady k @KingisNitrovému postu.

Každopádne, podľa mňa bremeno dôkazu leží na tvojej strane – ty tvrdíš, že je tu nejaký zvyk, ale je podložený zatiaľ iba anekdoticky. Sila tohto tvrdenia bola slabúčko oslabená uvedenými protipríkladmi a v mojom poslednom poste trochu silnejšie aj vzorkou z kategórie vyučujúcich na vysokých školách, kde veľkosť vzorky je zatiaľ iba 69, ale titul na tejto vzorke nemá uvedených 26 z 69 ľudí, čo je 38% (zaokrúhlene).

Slovo "zvyk" asi nemá nejaké ustále frekvenčné priradenie, ale zhodneme sa na niečom takom, že o zvyku možno hovoriť, keď dolná hranica frekvencie javu je aspoň 85%? – Alpyn (diskusia) 01:41, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
K tvojej reakcii mám tieto pripomienky:
  1. Nejaký čas som do tejto zmeny už investoval napríklad ja, keď som researchol a pripravil návrh textu na manuál do prípadnej príručky. Ak sa ti nepáči, uviedol by si vecné výhrady?
  2. Možno mi nie sú známe všetky technické nuancie, ale aký extra čas by bolo ešte treba vynaložiť? Infoboxy s položkou "Alma mater" už sú a u osobností, ktoré tento infobox nemajú, by získaný titul a ďalšie podrobnosti o štúdiu boli v sekcii typu "Životopis" alebo "Vedecká kariéra" spolu s riadnym ozdrojovaním. A v prípade, ak osoba titul používa, ale nedá sa dohľadať žiadny sekundárny alebo primárny zdroj, ktorým by sa dali overiť podrobnosti o štúdiu a získanom titule, tak sa podľa môjho súdu jedná o neencyklopedickú informáciu, ktorá by na Wikipédii nemala byť.
  3. Len pripomínam, že Wikipédia je kolaboratívny projekt, ale každopádne táto záležitosť mi nepríde ako "buď-alebo" problém. Dúfam, že po sérii výmien vecných pripomienok prídeme s takým riešením, ktoré sa bude pozdávať všetkým aktívnym editorom.
Alpyn (diskusia) 23:51, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Wau, škoda, že si sa zjavil až teraz (mimo teda tých 16 úprav za roky 2006 – 2021 [2]). Veď táto wiki sa už mohla blížiť utopickému stavu... ;) --Teslaton (diskusia) 23:59, 3. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Prosím, držme diskusiu vo vecnej rovine. – Alpyn (diskusia) 00:03, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Teslatononv príspevok bol viac ako vecný a výstižný. Vasiľ (diskusia) 00:08, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nebol. Bola to ad hominem poznámka, ktorá nijak nepojednáva predmet tejto diskusie. Presný dátum mojej registrácie a počet editov nie je v tejto veci nijak relevantný. Prosím, nebuďme off-topic a bavme sa vecne o tom, aké praktické úskalia by tento návrh mal a či a aké ďalšie časové investície by vyžadoval. – Alpyn (diskusia) 00:14, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „Aký extra čas by bolo ešte treba vynaložiť?“: je tu možno niekoľko tisíc čl. (presný počet príležitostne vydolujem z db. dumpu), kde sú tituly uvedené súčasným spôsobom. Aplikovať vyššie spomenutý algoritmus (zahŕňajúci dohľadávania zdrojov, prechádzania textov životopisov, dopĺňania v IB za správne alma mater položky, atď., tzn. strojovo v princípe spoľahlivo nerealizovateľný) na takúto sadu článkov, aby sa to dalo preklopiť na navrhovanú formu, je nechutná manuálna drina na mnoho desiatok človekohodín. To do toho samozrejme nikto neinvestuje, takže ak sa hypoteticky nájde dostatok podporovateľov „dobrého nápadu“, reálne to skončí jedným z nasledovných spôsobov: 1. vyšumí to do stratena, 2. tituly sa sprosto plošne vyhádžu (a kto chce, nech si ich doplní znova v odporúčanej podobe), 3. strojovo sa presunú na iné miesto (pričom teda „nech to niekto zabezpečí“), 4. začne sa to proste len zrazu robiť iným spôsobom bez úpravy starších, takže bude o jednu nekonzistenciu navyše. Ako takéhoto typu „dobrých nápadov“ fakt nachŕlim desiatky. Už len ten húf pokorných a dôsledných otrokov, čo to budú realizovať (to chce). --Teslaton (diskusia) 00:20, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ďakujem za reakciu.

Problém však je, že okrem niekoľko tisíc článkov, kde tituly uvedené súčasným spôsobom sú, je tu taktiež niekoľko tisíc článkov, kde tituly uvedené súčasným spôsobom nie sú. Námatkovo som klikol na kategóriu Kategória:Slovenskí literárni kritici, čo vyzerala ako bias-neutrálna kategória, a spravil som ďalšie manuálne počítanie, kde z 28 ľudí, z ktorých textu vyplýva, že majú titul, má neuvedený titul 19, takže 68% (zaokrúhlene).

Takže štatistická evidencia, ktorú dovedna máme je, že sa titul neuviedol v 45 z 97 prípadov, čo je 46% (zaokrúhlene). A to je vzorka z vysokoškolských pedagógov a literárnych kritikov, takže pomerne akademicky činných osobností.

Nechcem tu viesť štatistické súboje, že kto napočíta viac prípadov v kategóriách podporujúcich ten či oný bias, ale zatiaľ sa až tak nezdá, že by ten hlavný argument proti zmene – zavedený zvyk – stál na pevných nohách.

Keď už nič iné, zatiaľ získaná štatistická evidencia príliš nepotvrdzuje tézu, že je tu konzistencia uvádzať tituly v úvode, čo podľa mňa ešte väčšmi zdôrazňuje potrebu mať nejaký manuál k tejto téme. – Alpyn (diskusia) 02:17, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Môžem len zopakovať: sústreďuješ sa (účelovo, predpokladám) na dichotómiu [s uvedenými titulmi] vs. [bez uvedených titulov]. Čo sa týka konzistencie formy uvádzania, skús pre zmenu zobrať množinu [s uvedenými titulmi] a v rámci nej [s titulmi uvedenými v úvodnej def] vs. [s titulmi uvedenými iným spôsobom]. --Teslaton (diskusia) 02:26, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Áno, uznávam, že sa účelovo sústreďujem na dichotómiu, ktorá argumentačne podporuje pozíciu, ktorú zastávam.

Každopádne, ak tomu rozumiem správne, tebe ide o to, že ak by sa bez hlbšieho študovania stránky priamo iba vymazala informácia o tituloch, ktorá je uvedená hneď pri mene, tak by sa celá informácia o tom, že subjekt získal titul stratila, alebo?
Dôkazné bremeno je podľa mňa v každom prípade na tvojej strane – zatiaľ si ponúkol anekdotickú evidenciu a argumentáciu autoritou, ale nie dáta.
Alpyn (diskusia) 03:53, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Konkrétne dáta viď zoznam nižšie. Sorry, skutočne nemám momentálne čas zdieľať s tebou túto infantilnú zabávu (v zmysle dodávať, čo si rozkážeš) do väčších detailov. Už tak je to, čo tu predvádzaš, mimoriadne drzé. --Teslaton (diskusia) 03:59, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nerozumiem tejto emócii a atmosfére. Napísal som konkrétny návrh možného manuálu, spýtal sa na výhrady k tomu textu, manuálnym počítaním a menovaním protipríkladov som argumentačne obhajoval zastávanú pozíciu a požiadal o dáta k anekdotickej evidencii, ktorú si ponúkol. Ak je toto mimoriadne drzé, tak potom neviem, čo sa tu teraz deje. – Alpyn (diskusia) 04:41, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Emócia je veľmi jednoduchá: áno, bytostne ma serú takéto iniciatívy, pretože viem, že aj keď nechcem, budem s tým mať robotu (ak nebudem chcieť, aby tu vzrástla miera bordelu alebo aby sa len sprosto plošne odmazali informácie z 2,5k článkov). Pričom pridaná hodnota celého nápadu bude v lepšom prípade blízka nule, v horšom záporná. A súčasne viem, že sú tu tony iných vecí, ktorým sa dá zmysluplnejšie venovať čas. --Teslaton (diskusia) 05:36, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Uff, vážim si čas a effort, ktorý si venoval slovenskej Wikipédii, ale je fajn si občas pripomenúť, že Wikipédia nie je individuálny projekt žiadneho jednotlivca.
Neviem, prečo to berieš takto, že ty osobne aj keď nechceš by si s tým mal mať robotu. Jednak, Wikipédia je hádam komunitný projekt, nie kohokoľvek osobná webstránka a druhak, tento návrh predsa nenavrhuje žiadne plošné odmazávanie informácii. Alpyn (diskusia) 09:01, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Bohužiaľ, taká je realita skwiki. Na nezanedbateľnú časť tém/oblastí/odborností tu dlhodobo nie je vôbec nikto (kompetentný a zároveň aktívne prítomný a ochotný vkladať čas a energiu v rozsahu inom než príležitostné drobné opravy a pod.), na ďalšiu horko-ťažko jeden človek. Týka sa to aj tohoto typu aktivít z kategórie hromadnej systematizácie. --Teslaton (diskusia) 19:17, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pripájam ešte, nech sa bavíme o reálnych veciach, zoznam 2 411 biografií s titulmi v úvodnej definícii z db. dumpu k 1. októbru 2022 (ďalšie množinové operácie sa s tým dajú robiť cez PagePile, PetScan alebo list comparer v AWB). Zahŕňa len bežne uvedené (wikilinkované/newikilinkované) akademické a vedecké tituly, tzn. nie policajné/vojenské hodnosti a iné tituly, ani atypickejšie zahraničné varianty. Budú tam určite nejaké false pos./neg, malo by to ale byť prakticky zanedbateľné, relevantnosť som zbežne kontroloval diffom s vybranými kategóriami. --Teslaton (diskusia) 03:30, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Super, vďaka za vyfiltrovanie zoznamu. Každopádne neviem, ako zautomatizovať ďalšiu prácu s tým zoznamom, ale aspoň som na lamera manuálne skontroloval prvých 20 položiek a vyšlo nasledovné.

Informácia o titule by sa stratila, ale aj tak neboli riadne podložené uvedenými zdrojmi (5/20)
Informácia o titule by sa stratila, ale zdroje boli slabšie alebo nedokladovali všetky tituly (3/20)
  • Eduard Adamčík– Informácia by sa čiastočne stratila, zostal by uvedený link s uvedeným titulom v názve na profil na stránke NRSR
  • Štefan Adamec – Stratilo, ale tituly zmienené len ako skratka v nekrológu, nie moc ideálny zdroj
  • Wolfgang AbendrothZdroj k titul prof. dokladá nepriamo alebo sporne, v nemeckej akademickej tradícii nie každý na poste profesora má aj titul profesor; titul JUDr. zdroj necituje. Mimochodom, informácia na slovenskej Wikipédii tvrdí, že táto osoba z Nemecka žijúca počas éry Československa získala titul JUDr., ktorý sa ale v Nemecku neudeluje.
Informácia o titule by sa stratila, ale dokladajúci zdroj je neoveriteľný na internete (1/20)
Informácia o titule by sa stratila a zdroj titul riadne uviedol (0/20)
  • Žiadna položka.

Jasné, vzorka 20 je pramalá a možno som niektoré položky nevyhodnotil správne – ak áno, tak ma prosím opravte. Ale ak by sa na tejto vzorke 20 položiek hoc aj "na sedláka" odstránili tituly v úvode pri mene, tak by sa informácia o položke stratila pri jednom titule (doložený zdroj je na internete neoveriteľný), ale fixlo by sa 5 nedoložených titulov a 3 sporne doložené tituly. – Alpyn (diskusia) 05:30, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje, články vznikali aj v časoch, keď sa tu dôkladné zdrojovanie ešte vôbec neriešilo. S touto filozofiou by sme mohli ísť rad za radom a mazať ich rovno komplet (veď prečo to zužovať len na tituly), pretože tam trebárs uvedený zdroj buď vôbec nie je, alebo dokladá veci na úrovni substubu. Väčšina z nich pritom samozrejme je bez problémov dozdrojovateľná (vrátane titulov), stačí použiť autoritné db. [3], absolventské db. [4], lexikóny/encyklopédie, profily z pracovísk, Wayback Machine [5][6], atď. Len to je babračka minimálne na rádovo minúty s každým čl., čo keď preškáluješ počtom čl., môžeš si rovno zobrať mesiac dovolenky a fulltime sa tomu venovať. --Teslaton (diskusia) 06:08, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje? Čože?

Tak to asi máme inú filozofiu používania Wikipédie. Ja som v tábore tých, čo preferujú, keď vo Wikipédia článkoch sú pokiaľ možno riadne a funkčné zdroje sekundárne zdroje dokladajúce uvedené tvrdenia, aby Wikipédia obstála prísnym faktcheckovaním a aby čitatelia nemuseli informácie dohľadávať na Wayback Machine, prípadne overovať v rôznych databázach.

Problém prístupu "je jedno čo dokladajú zdroje" je podľa mňa hmatateľný aj tu pri týchto položkách. Napríklad:
  • Wolfgang Abendroth – informácia o JUDr. titule je asi proste nezmysel, lebo neštudoval na žiadnej škole, čo udeľuje JUDr. tituly. Možno získal v niečom podobný titul v Nemecku, ale ktovie, podobne ako väčšina uživateľov, ani ja nie zbehlý v nemeckej právnej terminológii a praxi a túto nepravdivú/zavádzajúcu informáciu nepovažujem za prínos pre Wikipédiu, skôr opačne. Čo sa uvedeného titulu profesor týka, je to sporné. V rôznych krajinách a tradíciach sa slovo "profesor" používa rôzne a v iných kontextoch, ktoré častokrát nie sú podobné so slovenským a českým legislatívnym ani zaužívaným významom slova. Nie som odborník na nemeckú akademickú hierarchiu, ktorá je dosť iná ako slovenská alebo česká, ale z poskytnutého zdroja na slovenskej Wkipédii nie je jasné, či mal pozíciu profesora (a teda titul Prof. by bol neoprávnený) alebo či bol vymenovaný profesor, v tom prípade by bol titul už podobnejší so slovenským titulom.
  • Saul Joseph Adelman – tu je podobný problém ako s Wolfgangom; proste tituly z iných krajín sa ťažko presúvajú do kontextu ďalších krajín, hádam aj preto sa na iných Wikipédiách proste takto neuvádzajú. Z toho pdf-ka na citadel.edu je zrejmé, že mal pozíciu vyučujúceho profesora (čo nie je totožné s titulom prof. na Slovensku), ale nie je jasné, či bol aj vymenovaný titulom profesor – v sekcii "Academic Honors" a ani inde v dokumente sa to neuvádza, ale neviem, nie som odborník na americkú akademickú tradíciu a preto by som si ako čitateľ prosil sekunárny zdroj v slovenčine, ktorý by doložil, že tie jeho tituly sú ekvivalentné alebo aspoň veľmi podobné so slovenským ekvivalentom tých titulov, keď sú tak na slovenskej Wikipédii uvedené.
  • Július Adamiš – aj napriek tomu, že to jeho náhrobný kameň tvrdí že mal Dr. titul, tak sa to nedá nijak rozumne overiť a rozlíšiť to od legendy. V článku o akademických tituloch na slovenskej Wikipédii píše, titul Dr. sa používal v rokoch 1990 až 1996 a tento pán zomrel v 1971. V minulosti sa síce v Československu zrejme udeloval titul Dr. a možno ho aj tento pán získal, ale z iba z fotky náhrobného kameňa a ani z gúglenia to nedokážeme overiť, aj tu by sa hodil sekundárny zdroj potvrdzujúci túto informáciu.

Beriem, že v ďalších prípadoch sa ti informáciu podarilo nájsť, že tie osobnosti mali uvedený titul. Každopádne, čitatelia by si tie informácie aj tak museli dohľadať a overiť, lebo linky boli buď pokazené alebo neuvádzali titul; čím sa podľa mňa dosť míňa jedna z hlavných poínt používania Wikipédie. A lebo sa nemôžu spoľahnúť, že či tie sú tie tituly uvedené správne, lebo niekedy sú uvedené nesprávne a nedá sa dopredu určiť, v ktorom prípade to vyjde a v ktorom nie.
Rešpektujem tvoj názor a tvoje skúsenosti, ale nie som si istý, či máš v tejto téme konštruktívnu agendu. V momentálnej podobe je uvádzanie titulov na slovenskej Wikipédii trochu zmätok – ono zmätok by to podľa mňa bol aj na každej inej Wikipédii, preto sa to asi ani nikde s výnimkou Česka nerobí (kde je to tiež zmätok :-D ).
Pri ľuďoch, čo získali titul nie na Slovensku, sú uvedené tituly častokrát buď nepravdy, lebo legislatívny ekvivalent získaného titulu s žiadnym slovenským titulom proste nie je, alebo sa pozícia vyučujúceho profesora pletie s vymenovaným profesorom alebo je bez hlbšej znalosti danej akademickej tradície z uvedeného primárneho zdroja obtiažne až nemožné zistiť, či je ten uvedený titul v podobe, v akej sa uvádza na Slovensku, totožný, alebo aspoň podobný so slovenským ekvivalentom.
Články s ľuďmi s titulmi získanými na slovenských alebo českých školách sú na tom lepšie, ale nepríde mi, že by v nich bola až taká konzistencia, ako tvrdíš. Ako bolo ukázané vyššie na tej vzorke 97 ľudí, 46% z nich nemalo pri mene uvedené tituly, aj keď v texte sa v texte uvádza, že tituly majú alebo ich majú.
Z tejto druhej vzorky 20 ľudí, (ktorá má inú dichotómiu) ktorí tituly pri mene uvedené majú, jedenásť z nich má informáciu o titule aj v texte alebo infoboxe, u šiestich sa dá dohľadať a u troch je zavádzaujúca alebo nepravdivá; takže aj ak by sa to automaticky mazalo – čo ale ani nenavrhujem – výsledok by bol na tejto mikrovzorke taký, že 6 informácií o tituloch by sa stratilo a tri by sa fixli, čo je za mňa aj tak veľmi dobrý výsledok – negatívny vplyv nepravdivých informácii imho prevyšuje pozitívny vplyv nesignifikantných pravdivých informácií.
Každopádne, fakt nevidím, kde vidíš problém v tom manuále – podľa mňa je nerealistické, že po zavedení tejto zmeny by teraz stáda editorov nabehli a začali vo veľkom počte mazať tituly v článkoch ako Karel Absolon. Aj tak – a teraz sa hádam zhodneme – je veľa stránok typu Karel Absolon skôr niečo ako low-effort článok preložený z českej Wiki alebo parafrázovaný text z inej encyklopédie. S mnohými z nich sa roky nehne, tak hádam sa s nimi nebude hýbať ani po prípadnom zavedení zmeny uvádzania titulov pri menách.
Možný pokles konzistencie podľa mňa nie je veľký problém, keďže tisícky osobností, vrátane akademikov, uvedený titul pri mene aj tak mená.

Alpyn (diskusia) 08:45, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Dobre, skúsme sa v tejto diskusii niekde prakticky posunúť posunúť.

@Jetam2 @Teslaton @Vasiľ, prípadne ďalší – ak editori v článkoch osobností s akademickými titulmi skraky týchto titulov uvedené v úvode článku pri mene subjektu článku presunú do Infoboxu do "Alma mater" po vzore anglického článku Albert Einstein alebo opíšu v texte (a v prípade nedostatočného zdroja vymažú, keď nie je obecne známe, že osoba má titul a bola akademicky aktívna) s odkazom na nasledujúce odôvodnenie, budete revertovať?
  1. Ide o neencyklopedickú praktiku v tom zmysle, že iné encyklopédie, napríklad Britannica alebo Beliana, takto osobnosti neuvádzajú.
  2. Ide o newikipedickú praktiku v tom zmysle, že z top 50 Wikipédii (zoradených podľa počtu článkov) sa osobnosti takto uvádzajú len na českej, ktorá je na 20. mieste a slovenskej, ktorá je na 23. mieste.
  3. Príručka slovenskej Wikipédie nezmieňuje ako osobnosti s titulmi uvádzať, kým napríklad príručka anglickej zmieňuje, že tituly pri mene sa nemajú uvádzať.
  4. Nebolo štatisticky preukázané, že uvádzať tituly pri mene je zvyk na slovenskej Wikipédii v tom zmysle, že sa (zatiaľ) nepreukázalo, že z celkovej množiny osôb, ktoré titul majú, sa s vysokou frekvenciou tituly pri mene aj spomínajú – jediné dáta, ktoré v tomto smere máme, sú tie manuálne spočítané prípady z kategórií slovenských vysokoškolských učiteľov a literárnych kritikov, kde na vzorke 97 osôb s titulmi má titul pri mene uvedených 52 osôb, čo je 54% (zaokrúhlene). –Alpyn (diskusia) 17:01, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako, ako by som sa snažil urobiť zoznam, najmenej podstatných *******, ktoré by sa na slovenskej wikipédii teoreticky mohli riešiť, tak toto by definitívne ašpirovalo na umiestnenie na prvých pozíciách. Gitanes232 (diskusia) 18:42, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Neviem, či táto pripomienka typu not as important as je nejaká zvučná alebo konštruktívna. Iste, všetky problémy majú nejakú relatívnu dôležitosť k iným problémom a pokiaľ je nejaký zoradený list problémov podľa ich váh, vždy sa dá nájsť množina najmenej podstatných.

Každopádne, teraz riešime konkrétnu záležitosť, ktorá rieši konkrétny problém, bolo poskytnuté konkrétne riešenie s konkrétnym textom do príručky. Uviedol by si nejakú vecnú výhradu? – Alpyn (diskusia) 19:09, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Áno, za seba vopred avizujem, že pokiaľ nedôjde k jasnému širšiemu konsenzu, budem revertovať (do formy, aká je zaužívaná). --Teslaton (diskusia) 19:17, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ad „Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje? Čože?“: myslím, že dobre vieš, aká presne implikácia tam bola myslená, napriek tomu volíš pózu ostentatívneho demonštrovania prekvapenia... Pointa je samozrejme tá, že je tu obrovská množina článkov, pri ktorých autori v čase vzniku nevenovali žiadnu pozornosť systematickému citovaniu zdrojov, niektoré dodnes nie sú doložené vôbec ničím. Napriek tomu tieto články nemažeme – ani celkovo, ani po fragmentoch (len preto, že tam tá-ktorá informácia momentálne nie je doložená citáciou), nanajvýš sa označujú údržbovými šablónami ({{bez zdroja}}, {{bez citácie}}) s nádejou, že sa do budúcna nájde niekto, kto ich pri ďalšej aktualizácii ev. prejde a zreviduje/dozdrojuje (pričom znova: pod revíziou nemyslím prosté mechanické odmazanie všetkého, čo nie je doložené alebo čo je doložené deadlinkom). Tzn. z momentálnej absencie zdrojov nevyplýva automatické „právo odmazávať“ informácie, obzvlášť nie pri článkoch z doby, kedy nebolo samozrejmé dôsledne systematicky zdrojovať. --Teslaton (diskusia) 20:10, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ahojte. Ráno som si čiastočne prešiel diskusiu, večer sa k nej vraciam, ale nie som bližšie rozhodnutiu. Rozumiem a celkom súhlasím s názorom, že uvádzanie titulov pridáva nekonzistentnosť až neprávosť kedže uvádzame len tituly, ktoré sa udeľujú/boli udelené na Slovensku, prípadne v Česku. U zahraničných osobností neuvádzame ani „globálne“ PhD. Anglická Wikipédia akademické tituly v úvodnej vete neuvádza no na druhej strane má svoju „úchylku“, uvádzať šľachtické tituly, post-nominals rádov a vedeckých organizácií. Tie neuvádzame zase my. Pre porovnanie: en:Chris Hadfield vs Chris Hadfield. Pri hľadaní porovnania som natrafil na en:Margaret Thatcher a slovenskú verziu Margaret Thatcherová, ktorá má naopak postnominálky „anglického štýlu“ a oxfordský akademický titul nespomína. Ako teda ďalej? Presun titulov do infoboxu by som určite riešil cez poznámku za alma mater, určite by som nešiel „českou cestou“ pridať tituly k menu v infoboxe (cs:Jaroslav Miller atď). Nebolo by dobré o informáciu prísť a celkom rozumiem Teslatonovi, že nechce, aby bolo naplánovanie presunu, jeho vykonanie a kontrola (opäť) na jeho pleciach. Čo sa týka vojenských a policajných hodností, tie by som tiež skôr zachoval, umožňujú zaradiť osobu v danom kontexte.--Jetam2 (diskusia) 21:57, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Domnievam sa, že praktický rozdiel v uvádzaní šľachtických titulov, rádov a ucenení vedeckých organizácii v UK je v tom, že držiteľov týchto titulov je relatívne málo, rádovo stovky až tisícky, kým držiteľov titulov typu Bc. alebo Mgr. je veľa, rádovo desiatky tisíc. V prvom prípade sa preto podľa mňa jedná o encyklopedicky významnú informáciu hodnú uvedenia v úvode textu, kým v druhom prípade až tak nie, lebo držiteľov takých titulov je mnoho. – Alpyn (diskusia) 23:28, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
PS: Ešte mi napadá, že práve uvedenie titulu v úvode dodáva miesto na jeho spochybnenie poznámkou, napr. Boris Kollár.--Jetam2 (diskusia) 22:02, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Problém má viacero aspektov. Ad 1: je informácia o tituloch natoľko dôležitá aby bola v úvodnej definícii pri mene? Pri väčšine osôb jednoznačne nie. Napriek tomu, že nejaké tituly mala významná časť osôb o ktorých sú biografické články, tieto informácie neboli bežne uvádzané pri mene a väčšina biografických zdrojov, encyklopédií atď. ich pri menách priamo ani neuvádza. Ad 2: informácie o tituloch, ak sú v článku uvedené pri mene nemožno mazať len preto, že pri nich chýba zdroj. O tom asi netreba diskutovať. Myslím, že Teslaton to dostatočne vysvetlil. Ad 3: Viem tiež pochopiť, že použitie v úvodnej definícii má svoj zmysel z hľadiska prehľadnosti a istej logiky umiestnenia. Možno bude aj najvhodnejšie ak túto informáciu chceme niekde zakomponovať. (Aj keď mi to nepríde nič lepšie ako uvedenie v infoboxe - viď spomínaný cs:Jaroslav Miller.) Opäť sa však vrátim k tomu, že sa nejedná o esenciálnu informáciu, ktorá musí byť v úvodnej definícii, z hľadiska konzistentnosti (viď ad 1 hore). Netreba okolo toho robiť veľký rozruch, ak sa na niečom rozumnom dohodneme dalo by sa to jednoducho vložiť (kľudne po odhlasovaní) do Wikipédia:Biografia.--Pelex (diskusia) 22:50, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Aby sme sa pohli ďalej, tak návrh tu uvedeného textu do príručky, ku ktorému ani moc neboli pripomienky, som pridal (možno predčasne, neviem) do Kaviareň/Návrhy.

Mimochodom, nevyplýva zo súčasného manuálu v Wikipédia:Biografia, že tituly v úvode by sa skôr nemali než mali uvádzať? Ako príklad tam je uvedený Albert Einstein, ktorý skratku titulu pri mene v článku nemá.
Ďalej sa v odporúčaní upresňuje, že "v úvodnom odstavci je treba uviesť úplné meno, do zátvorky dátum a miesto narodenia a úmrtia a stručnú charakteristiku, čím je daná osoba významná." Špecifikuje sa uvádzanie úplného mena, nie úplného mena so skratkami titulov. – Alpyn (diskusia) 23:21, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Uvedenie sporných titulov v úvode s poznámkou je problematické napríklad v tom, že nie všetky kopírujúce boty preberú informáciu aj s pozámkou, môže sa preto stratiť kontextuálne upresnenie. Informácia o poznámke s pochybnosťou nadobudnutia titulu môže byť v "Alma mater" v Infoboxe, prípadne opisne rozvinutá v tele článku. Alpyn (diskusia) 22:51, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nie je mi celkom jasné prečo by sme sa mali zaoberať kopírujúcimi botmi. Do infoboxu by som poznámku nedával, tak či tak tam už nie je dosť miesta.--Jetam2 (diskusia) 23:21, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Výhrada s kopírovacími botmi bola pomerne slabá, beriem.
Poznámku do infoboxu som myslel vo forme odkazu na poznámku, ako má napríklad A. Einstein v infoboxe v Citizenship.
V prípade Borisa Kollára by informácia v infoboxe mohla napríklad vyzerať ako:
Alma mater SEVŠ (Mgr., sporné)[1]
Alpyn (diskusia) 23:37, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
  1. Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené, pozri časť Kauza diplomovej práce.

Biologická systematika a taxonómia

Už dlhšiu dobu sa nám tu šíri taký nešvar a mám pocit, že by bolo vhodné k nemu nejak prebrať riešenia.
Mnohé stránky sú upravované do podoby, kedy obsahujú neskutočne obšírnu a detailnú biologickú systematiku (resp. jej históriu), ktorá často siaha historicky až do 19. storočia (ak nie ďalej). Väčšina historickej systematiky je aktuálne nepoužiteľná (vzhľadom na pokrok metód, napr. molekulárnej biológie a sekvenovania, používaného pre hľadanie homológie sekvencií) a teda i neaktuálna. Čo je tiež výtka, ktorá už sa tu v Kaviarni kedysi riešila. Áno, znalosť historického pozadia je dôležitá pri čítaní nejakých starších zdrojov - každopádne si nemyslím, že by tento prehľad, ktorý často zaberá drtivú väčšinu stránky, bol vhodný na Wikipédiu pre bežného čitateľa, ktorý hľadá nejaké informácie. (Takmer určite nehľadá prehľad systematiky za posledných 150 rokov.) Zdroje, ktoré sú však na systematiku použité, sú nahádzané na jedno miesto a nie je jasné, ktoré z nich zdrojuje ktorú informáciu, takže i keby to čitateľ chcel použiť, nemá ako. Ergo sú tieto úpravy skôr pomyselným honením ega než prispievaním v dobrej mienke s čitateľom v záujme.
Pre predstavu niekoľko článkov, ktorých sa to týka:

Navrhovaným riešením je rozdelenie týchto stránok (nie rozlišovacích) na stránky Heslo a Systematika hesla. Pre rod Sus by to teda boli stránky Sus (rod) a Systematika rodu Sus (či História systematiky rodu Sus). Obsah sa nemusí mazať (i keď mi pripadá zbytočný, osobne), len by som ho presunul na vhodnejšie miesto. Tak, ako sa niekedy napr. história miest presúva na samotné stránky. (Pretože i tu je to skôr história systematiky, než priamo informácie o danom rode, ako sú výskyt, morfológia a pod.). KingisNitro (diskusia) 00:14, 10. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

To sa nám ozval ten pravý. Je vtipné, ako sa tu vyjadruje ku všetkému niekto, ktorý tu vykydol stovky článkov, z ktorých keď som si pozrel jeden celý, tak bola zle každá jedna veta (okrem tých viet, ktoré sú prakticky plagiát z webových stránok takpovediac Jožka, Ferka a Aničky z kuchyne, že?) a keď si pozriem ostatné, tak sú takisto zle, napriek tomu, že ide len o strojové preklady; a keď mu bolo vytknuté len to, že má zle názvy článkov (lebo ostatné sa nechce nikomu čítať), tak spustil divadlo nebývalých rozmerov (pripomína to jedného významného slovenského politika)... To k tvojej osobe. K téme:
Áno šablóna tam nemá byť tak dlho, v článku je ale vidno, prečo tam tak dlho je (teraz tam je už len preto, že to musím celé zase prerobiť). Článok (Sus) rod bude - ako vám bolo povedané v diskusii - vrátený takmer do pôvodnej podoby, takže o čom tu diskutuješ?
Nie je to história systematiky. Tá by v tomto prípade vyzerala inak (o čom samozrejme nemáš a nemôžeš mať poňatia, lebo si tie systémy nečítal). Ale je to už bezpredmetné. Sú tam uvedené synonymá, tie sú mimochodom (vo vadnej podobe s morom chýb) uvedené v tomto istom článku aj v anglickej wikipédii. Aj tam im zrejme preskočilo, proste všetci sú hlupáci, iba vy ste lietadlo.
Človek rozumný nie je v katastrofálnom stave, je to najlepší článok na tému na celom internete a jediný vecne správny. Všetko, čo tam je hore v článku popísané ako "kritika", teda tá znôška očividných nezmyslov - okrem samozrejme kritiky spôsobu uvedenia zdrojov, sú vecné nezmysly, ktoré vznikli ako pomsta istého kvázi-redaktora, nič viac. Takže opierať sa tam o to, je naozaj úsmevné. Zdroje má článok uvedené tak, ako sa v tom čase uvádzali, totiž buď všetky dole alebo sa neuvádzali vôbec žiadne. Tento je natoľko luxusný, že má uvedené všetky zdroje a nie nula zdrojov ako ostatné. A keď som si teraz ten článok pozrel bližšie, tak tvrdenie, že zdroje nie sú uvedené k jednotlivým odsekom je v podstate lož, pretože pre väčšinu textu sú tam zdroje uvedené priamo v textu štýlom "podľa Thurzo 1998". Takže ešte aj tá šablóna je vandalizmus.
Hríb smrekový - netuším, čo a koho kritizuješ; ja som tam len zachránil časť o systéme, tak, aby to zodpovedalo realite; zvyšok som narýchlo zachránil, ale nie som pôvodný autor článku, nemal som snahu vyrobiť hotový článok a ani nie som nijako povinný dávať do poriadku celý článok, keď chcem opraviť iba jednu jeho časť; takže kritiku adresuj na pôvodného autora (pozri si dĺžku jeho pôvodného textu) a ak chceš predlžovať zvyšok textu, nikto ti to v tom nebráni.
Stránky typu pes a ryby nielenže nie sú detailné (detailnejšia verzia sem nebola vložená, toto je krátka verzia), ale sú aj presne také, aké majú byť, totiž zodpovedajúce realite a rozlišujúce významy; tu nie je o čom diskutovať. Realita sa nebude prispôsobovať tvoje alebo inej osoby nevzdelanosti alebo estetickým dojmom; významy slova sa nezmenia preto, že tebe sa zdá, že ich je veľa a máš z nich zlý estetický dojem, keď sú spísané.
Je tu ale závažnejší problém: To, že ty si akosi (tak ako všetko ostatné na tejto wikipédii) nepochopil, na čo rozlišovacie stránky slúžia a že významy sa rozlišujú na nich a nie v hlavných článkoch, nie je dôvod na to, aby sa tu čokoľvek menilo. Práve naopak, tvoje opakované vypisovanie nezmyslov na túto tému (a nielen na túto) po diskusiách je dôvod na tvoje zablokovanie, lebo to je narúšanie chodu wikipédie. O tvojom dlhomesačnom vkladaní katastrofálnych strojových prekladov ani nehovorím.
Nie je možné tu každému editorovi každý týždeň, ktorý si zmyslí, že on by to celé z princípu prekopal v tej či onej veci (nielen tejto), vysvetľovať, ako to tu funguje. A bohužiaľ sú tu aj redaktori, ktorým fungovanie RS aj po čisto technickej stránke došlo asi tak po 10 rokoch (nebudem menovať); tak čo asi možno čakať od stránky obsahovej. 2A02:AB04:3140:7400:F91C:CAF3:6263:6B24 14:35, 15. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Na to ako je tam dlho Šablóna: Pracuje sa by som osobne nebazíroval. Sám som niekedy prekročil limit, ale nie ako Tom78 kde bola na článku Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi bola šablóna skoro 3 mesiace. Súhlasím s @KingisNitrom je tu viacero exemplárov. Ja sa zameriam na jeden a to článok Sus (rod), ktorý hovorí sám o sebe. Autora zjavne fascinujú tie najväčšie nezmysly na svete (ale tak proti gustu žiaden dišputát) Ja len doplním, že ma udivuje priam ta grotesknosť objemu textu systematiky. Na konci systematiky je nasledovne: „Zdroje systému recentných taxónov:" a za tým je uvedených 26 (sic) referencií odkiaľ čerpal. Kto to skontroluje odkiaľ je čo a či to čo tam napísal je tam skutočne. Slovami klasika ja mu môžem a nemusím veriť, že to tak je. Ďalej tie poznámky majú podľa mňa charakter vlastného výskumu, pretože kritika literatúry patrí do odbornej práci nie tu. + V texte je použitý farebný text. Neviem, ale podobné grafické omaľovaný sú tu často vyčítané. A čo je vrchol bizarnosti sú tie užšie, najužšie a širšie či najširšie významy v mnohých prípadoch za sebou, že to nedáva ani logiku. Niekde je proste čitateľský smog – nelogickosť, neprehľadnosť a opakovanie toho čo už bolo napísané. O medziľahlých úpravách sa nejdem radšej vyjadrovať ale tak nech každý posúdi viď.-- Róbert Jahoda (diskusia) 10:22, 10. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
1. Je príznačné, že súhlasíš s vyššie uvedenou sadou nezmyslov od Kingsniro. To samé o sebe o niečo svedčí. 2. Netuším, prečo neustále odkazuješ na redaktora Tom78. Ja s ním nemám nič spoločné ani nepíšem na jeho témy, obsahovo jeho edity pripomínajú skôr tvoje. Nech je tak či onak, tvoja posadnutosť jeho osobou je veľmi zvláštna. Pritom tvoje edity nedosahujú žiaľ ani úroveň jeho článkov. 3. Tému jeden zo základných taxónov cicavcov a domácich zvierat označiť za "najväčší nezmysel na svete" a ešte k tomu z toho, že niekto taký článok dáva do poriadku, urobiť záver, že ho tá téma "fascinuje", je skutočne majstrovské dielo uvažovania a argumentovania; to si ani nevyžaduje komentár (asi tri logické chyby naraz a ešte to aj dáme kvázi na papier, veď sme na Slovensku...). Ja naopak považujem prakticky všetky články, ktoré si TY tu kedy napísal, za najväčšie nezmysly na svete a oni ním aj objektívne sú, ale nevypisujem to tu, lebo by som sa tým strápnil. Láskavo sa teda spamätaj. 4. Článok NIE JE HOTOVÝ (rozumieš po slovensky?) - preto je tam šablóna pracuje sa. V diskusii ti bolo napísané, že sa článok vráti do pôvodnej podoby, tak o čom teraz diskutuješ? V článku bola šablóna - tak prečo si ho editoval počas toho, ako tam bola umiestnená šablóna? To je vandalizmus. Sú ti jasné aspoň elementárne veci o tom, čo tu máš a nemáš robiť a kedy? Očividne nie. Máš nutkanie nasilu si do mňa kopnúť aj keby išlo o tú najväčšiu drobnosť, o to tu ide celý čas ide, lebo to nie je prvýkrát. Dúfam, že sa dobre zabávaš a zabávate. 5. Predtým v článku prakticky zdroje neboli žiadne, to ti nevadilo. Teraz ich tam je 20 či koľko a naraz to je ohromný problém. No comment. Takže lepšie je, keď nie sú zdroje žiadne. 6. Článok NIE JE HOTOVÝ, nie je teda hotový ani sekcia so zdrojmi, tak na čo vôbec reaguješ?. "Slová klasika" nie sú argument; tie si nechaj niekde do krčmy. "Kto to skontroluje.. či to tam naozaj je" nie je platný argument a je to absolútne irelevanté. Zdroje sa tu neuvádzajú len také, ktoré TY alebo ktokoľvek iný môže skontrolovať online alebo ich má doma. Zdroje sa uvádzajú tie, ktoré boli naozaj použité. Napriek tomu aj tak píšeš nepravdu, lebo tie zdroje sú zvolené tak, že väčšinou sú online a skontrolovať ich je pri systéme veľmi ľahké, lebo hľadáš len nejaký latinský názov a do čoho tam je podradený. O tom, že zdroje sa uvádzajú (nielen tu, ale v ľubovoľnom serióznom texte) tie, ktoré boli naozaj použité a nie tie, ktoré TEBE vyhovujú alebo sú online, sa tu diskutovať nebude. To sú elementárne veci. 6. Netuším o akých poznámkach hovoríš, žiaden vlastný výskum nikde nie je a nikde nie je ani žiadne kritika literatúry a teda ani vlastný výskum. 7. Článok NIE JE HOTOVÝ, ale keď už o tom hovoríš, tie farebné riadky ho robia čitateľným, lebo ten systém je žiaľ dosť neprehľadný. Takže znova, ide ti o kvalitu článku alebo len chceš za každú cenu nájsť chybu ešte aj vo farbe? Odpoveď je jasná. 8. as tie užšie, najužšie a širšie či najširšie významy v mnohých prípadoch za sebou, že to nedáva ani logiku. Niekde je proste čitateľský smog – nelogickosť, neprehľadnosť a opakovanie toho čo už bolo napísané. Tým, že tento nebetyčný nezmysel tvrdíš, sa tento nezmysel ešte nestáva pravdou. V hotovej verzii článku (ktorá ale na váš popud nebude existovať) to mimochodom nemalo byť, boli by tam iné rozlišovacie príznaky. Už tu by som mohol skončiť. Ale keď už o tom hovoríš, to, čo si napísal je v plnom rozsahu nepravda. Presný opak je pravdou, bez tých kvalifikátorov (ktoré sa v taxonómii mimochodom presne takto používajú a majú používať) by text "nedával logiku", lebo by tam bol jeden názov z neznámych dôvodov použitý na rôznych miestach rôznym spôsobom bez akéhokoľvek upozornenia, čo by bol vecný nezmysel a nikto by tomu už z princípu nemohol rozumieť. To, že ti najlogickejšia vec na svete (priamo zosobnenie logiky), teda rozlišovanie širších a užších významov slov, nedáva zmysel a pripadá "nelogické" a nerozumieš mu, takisto o všeličom svedčí. Svedčí to tiež o tom tom, že tvoja činnosť na čomkoľvek serióznom na svete (vrátane písania akejkoľvek encyklopédie) je vyslovene nežiadúca a mal by si sa venovať nanajvýš nejakým spevákom populárnej hudby. 9. Celkovo by som ťa rád odkázal napríklad na dlhoročného redaktora Vasiľa, aby ti vysvetlil základné princípy fungovania encyklopédie, citovania zdrojov atď., lebo ti očividne nie sú jasné. Ja nie som povinný ti tu neustále vysvetlovať všetky základné veci. 2A02:AB04:3140:7400:F91C:CAF3:6263:6B24 14:35, 15. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Podľa mňa dlhšie používanie šablóny {{Pracuje sa}} nie je až také problematické. No na druhej strane by sme mali mať rovnaký prístup. Teslaton zvykne upozorńovať na nadmerné použitie, teraz je akosi ticho. Horšie je to s ukladaním úprav s maličkými zmenami, upozornil som na to aj v diskusii s 2A02:AB04:3140:7400:40F4:C03F:737A:EC5B.
Čo sa týka obsahu článku Sus (rod): Určite súhlasím, že rozpisovanie systematiky do takýchto rozmerov (súčasný stav) so štyrmi úrovňami odrážok, tromi farbami písma, dvomi úrovňami zátvoriek a veľkostí písma a ešte podčiarknutím. K celej mase textu sú potom dva tucty referencií, ktoré sú skôr externé odkazy. Rozhodne nadmieru. Poznámky hraničia s vlastným výskumom. Formulácie typu „druh Sus celebensis v širšom zmysle/zriedkavo: Dasychoerus celebensis (po slovensky diviak celebeský/sviňa celebeská) - staršie niekedy považovaný za poddruh druhu Sus verrucosus (Sus verrucosus celebensis); staršie v niektorých systémoch existoval druh Sus celebensis v najširšom zmysle, ktorý je zhodný s taxónom vyššie označeným ako Sus verrucosus v širšom zmysle; pozor: sviňa celeb(e)ská je aj starší slovenský názov druhu babirusa celebeská (Babyrousa babyrussa)“ sú napísane neprehľadne a v podstate neoveriteľne.
Argument „Na rozdiel od papierovej encyklopédie tu je totiž nekonečne veľa miesta.“ v diskusii k článku nie je celkom správny. Miesto je síce z technického hľadiska (takmer) neobmedzené no zároveň tu máme pravidlá ohľadne encyklopedického obsahu. Za pozornosť stojí, že Wikipédia nie je databáza všetkých informácií.
Z článku mám pocit, že sa o rode ako takom nedozviem skoro nič. Charakteristika obsahuje 48 slov, systematika 4887, čiže 100 krát viac (!)
Článok je na úpravu, ak nie rovno na hlasovanie o zmazaní.--Jetam2 (diskusia) 21:29, 11. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
1. Jediné, čo je v tvojom príspevku k veci, je konštatovanie, že tam je príliš dlho šablóna. A práve vzhľadom na to, že je v článku šablóna "pracuje sa", článok nie je ani hotový, ani v ňom nie sú uvedené všetky zdroje, ani nie sú uvedené v tej podobe, ako mali byť. V diskusii k článku ti bolo explicitne napísané, že článok bude skrátený. Takže na čo vlastne reaguješ? Na nič.
2. Napriek tomu môžem reagovať aj ako keby bol článok hotový: Tie úrovne a farby atď. sú tam práve preto, aby sa v tom lepšie orientovalo, inak by tam bol len čisto zoznam položiek, ktorý nikomu normálnemu nič nehovorí. Takže vec sa má presne opačne než sa nádejáš, že sa má. Ale nebude to tam, takže môžeš byť spokojný. Otázkou je naďalej, prečo tu niečo vôbec píšeš, keď bude článok prerobený? Odpoveď je jasná.
3. V tom "rozpisovaní" nie je nič "nadmieru", všetko sú to veci, ktoré sa vyskytujú v literatúre a teda dotyčný ich môže a bude hľadať. Nič viac tam nie je. Nehovoriac o tom, že ty o téme nemáš ani poňatia, tak to nemôžeš vedieť posúdiť. Otázka znie, ako je možné, že sa k tomu napriek tomu vyjadruješ?
4. O poznámkach pozri vyššie. Otvorená nepravda. Žiaden vlastný výskum tam nie je, všetko je dokonale odzdrojované. Všetky zdroje v texte ale ešte nie sú uvedené, tak ako je možné, že už dopredu vieš, že to je "vlastný výskum"?? Toto je ukážkový vandalizmus.
5. Ak tento konkrétny citát považuješ za neprehľadný, to sa dá ľahko napraviť preformulovaním, ktoré by bolo aj nastalo, keby ste ma to nechali dokončiť. Ale nebude to potrebné, lebo tieto informácie tu nebudú. Vrátime to na úroveň prvého stupňa ZŠ. Bolo vám to v diskusii oznámené, evidentne najnovšie odmietate čítať aj reakcie na svoje nepravdy a otvorené provokácie v diskusiách. Neskutočné.
6. Zdroje nie sú externé odkazy. To, že sa to tebe pletie, je irelevantný pokus o argument. S vynechaním linku by to už nebol externý odkaz? To si chcel povedať? Alebo vlastne ani netušíš, čo píšeš?
7. Tvrdenie, že je to neoveriteľné, je striktná nepravda. O zdrojoch som písal už vyššie. Pre istotu zopakujem, že okrem iného platí aj to, že zdroje boli zvolené cielene tak, aby podľa možnosti boli dostupné aj online. Ako keby to nebolo dosť, ešte si aj protirečíš - najprv napíšeš, že ti to pripomína externé odkazy a potom napíšeš, že je to neoveriteľné (externé odkazy sú neoveriteľné, naozaj?). Toto je už naozaj vrchol. Trolling ako vyšitý, z nudy. A to sa z tvojej a vašej strany opakuje roky, doslova roky a nikto nič nerieši.
8. Fascinujúca je tvoje mylné presvedčenie, že toto sú všetky informácie, ktoré by sa dali o systematike tohto rodu písať. Ani náhodou nie sú. Je to len malý výber. Nebudem tu ale niečo ďalšie o tom vypisovať ľuďom, ktorí ani netušia (ako som za roky zistil), aký je rozdiel medzi rodom a druhom, takže týmto sa vecná diskusia na túto tému stáva bezpredmetnou. Aj tak nerozumiete ani písmeno z toho, čo sa vám tu píše.
9. Ako som vám už napísal v diskusii k článku, neexistuje pravidlo, podľa ktorého by bolo možné dopĺňať jednu kapitolu článku len vtedy, ak sa zároveň do rovnakej dĺžky predĺži zvyšok článok. Ani neexistuje pravidlo, že všetky témy články musia byť spracované v rovnakej dĺžke. Takže o čom to tu píšete? O svojich ad-hoc vymyslených pravidlách, aby ste zas mohli šikanovať? Takisto som vám tam napísal, že som mal v pláne predĺžiť aj tú všeobecnú časť, ale po tejto akcii to neurobím. Blahoželám.
10. Ten systém nie je nijako dlhý. Existujú oveľa dlhšie systémy. Tie ťa samozrejme netrápia...a ani o tom nemáš tušenia.
11. Napriek tomu, že to už je bezpredmetné ešte k tomu toľko: Rod je čisto abstraktná šuflíkovacia kategória v systematike, nie v ostatnej biológii. Konkrétne veci má zmysel rozpisovať v článkoch o druhoch, nie v článkoch o rodoch, lebo reálne existujúca jednotka je len druh. V papierovej encyklopédii (napr. v Beliane) často uvádzajú články len o rode a články o druhu sú vynechané, to je potom ale iný prípad než tu, kde sa píšu články o všetkých druhoch samostatne. Keby bol v článku o rode napísaný len systém a nič iné (alebo len povedzme jedna veta charakteristiky a systém), je to takmer dokonalý článok, pretože rod je položka a pojem systému (systematiky) a nie všeobecnej biológie. Systém je teda to hlavné a jediné podstatné, čo v článku o rode má byť. Je úplne bežné, že sú rody definované povedzme len jednou významnou vlastnosťou alebo v moderných systémoch žiadnou vlastnosťou iba polohou vo fylogenetickom strome. V takých prípadoch dokonca ani nie je čo písať o danom rode. V tomto konkrétnom prípade by síce bolo čo písať (z hľadiska poľnohospodárstva), ale z hľadiska správnosti obsahu článku to vôbec nie je potrebné, lepšie by to bolo napísať do článkov o druhoch. Takže aj keby článok ostal dĺžkou taký, aký je teraz, bolo by to úplne v poriadku. Takže aj v tomto bode píšete nezmysly.2A02:AB04:3140:7400:F91C:CAF3:6263:6B24 14:35, 15. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Zhrnutie: Všetky výčitky vyššie uvedených troch provokatérov okrem tej, že tam bola príliš dlho šablóna, sú čisté nezmysly. 2A02:AB04:3140:7400:F91C:CAF3:6263:6B24 14:35, 15. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Za mňa je to (až na dlhé použitie {{pracuje sa}}) dobre odôvodnené a takto sú písané články na wiki už riadne dlho. Zmena by si vyžadovala riadne odôvodnenie a k tomu nedošlo. Informácie o znakoch, resp. živote a pod. sú potom v článkoch o druhoch. Vasiľ (diskusia) 07:19, 16. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Plně souhlasím s názorem, že článek o rodu má obsahovat primárně informace o systému. Počet druhů v rodech (a často i počet rod) je u mnoha skupin živočichů neustálen. Nutno totiž dodat, že samotné definice druhů zůstávají problematické a závisí na tom, jestli je hodnotíme z pohledu vzájemného rozmnožování (biologický druh), snažíme se definovat nejmenší monofyletické skupiny (fylogenetický druh, tím částečně připouštíme i logiku vyšších taxonů, ačkoli fakticky jde skutečně pouze o naše šuplíčky), ... atd. Přičemž existují lumpers and splitters, kteří se buď snaží různé poddruhy/populace osamostaňovat, či naopak sdružovat. Nutno taky dodat, že v tom má někdy prsty částečně i ochrana přírody: někdy se více cení udělat z jednoho druhu čtyři a poukazovat na nutnost ochrany jedinečných druhů. :)

Celá tato verze mj. ukazuje, že problematická byla hlavně systematika prasat z jihovýchodní Asie, což je jednak důsledkem toho, že je to dynamická oblast s mnoha ostrovy (a tedy potenciálně mnoha samostatnými liniemi), jednak důsledkem malého množství vzorků. Co si pamatuji, tak třeba prasata z Filipín byla dlouho ve 20. století vedena jako zástupci Sus celebensis a Sus barbatus, pak byla různě překlasifikovávána a osamostatňována na samostatné druhy, z toho běžný postup byl, že nejprve byl osamostatněn jeden druh, z toho osamostatněného druhu pak osamostatnili další druh, mezitím ty druhy ale byly vedeny jako poddruh atd. A ještě to nejspíš nekončí, viz třeba jen IUCN Sus philippensis: Formerly this taxon was recognized as a distinct species endemic to the Philippines by Groves (1981), who subsequently proposed recognition of three subspecies: philippensis from Luzon and associated islands; mindanensis from Mindanao and associated islands; and oliveri from Mindoro (later separated as a full species (Groves 1997, 2001; Groves and Grubb 1993)). More recent mtDNA studies have suggested the likelihood for separating ‘philippinensis’ and ‘mindanensis’ as full species (T. Ozawa pers. comm. and in prep.).

Propracovanost systému jsem komentovat už i u primátů. Mohu říci, že si té obrovské verze cením, ale jenom jako někdo, koho třeba přímo systém prasat zajímal. Užitečný je výhradně ve chvíli, když si člověk čte nějaký odborný text ohledně prasat, třeba z 80. let, a potřebuje si ujasnit, o jaké populaci/poddruhu/druhu v současném pojetí se v tom textu píše. Nejde o systém pro běžného smrtelníka, který si chce otevřít článek a rychle zjistit, kolik druhů prasat existuje (fakticky je to obtížný úkol, ale zjednodušeně lze říci, že podle nějakého současného autoritatního zdroje lze vzít nějaké konkrétní číslo, které třeba uznává i IUCN, a dodat, že počet těch druhů se v rámci jednotlivých systémů může různit). Nemohu tedy říci, že je systém nejlepší, protože pro běžné čtenáře zkrátka půjde o nesrozumitelný guláš... Ale ta práce se nemusí ztratit, protože pro podrobné systémy mohou být podle mého názoru založeny samostatné podčlánky, na něž lze z hlavního hesla jednoduše odkázat. -OJJ 09:30, 16. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Otázka je, či je žiadúce/nutné vyčleňovať to do samostatných čl. Čo sa týka čl. Sus (rod), neprípde mi sekcia Systematika (zatiaľ) tak excesívna, že by v čl. nejak prekážala. Na druhej strane, >100 kB Človek rozumný už by asi rozčlenenie zniesol. --Teslaton (diskusia) 09:44, 16. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: Hovořilo se o této verzi (která zase byla uraženě smazána). Základní problém je v tom, že pohledy na systematiku se postupně mění a druh, který je uváděn v literatuře třeba z roku 1980, je v literatuře z roku 2020 považován za tři samostatné druhy (drtivá většina druhů [vyšších obratlovců?] nebývá objevena de novo, ale jen nějak povýšena na samostatný druh, či identifikována nějaká kryptická linie). Kolega má tendenci většinu těch změn pohledů shrnovat, ačkoli pro běžného smrtelníka je to neužitečné. Proto je podle mě dobrým kompromisem zakládat spíše podrobné podčlánky a v hlavním článku se držet nějakého konsensuálního systému, stanoveného určitou autoritou (s uvedením, že počet druhů se může různit [zvlášť, platí-li to i v současnosti] a v historii byl jiný; a odkázat podrobně na podčlánek o systému). -OJJ 09:59, 16. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@OJJ presne tam moje výhrady ako laika v tejto oblasti smerovali. Áno, mohli byť miernejšie, aby nevyvolali na druhej strane pocit provokácie. Ja z tej systematiky veľa nemám. Ako fajn pozriem si to ale druhy svíň neštudujem nejak podrobne. Nepíšem, že sa to má vymazať, pretože mi je jasné, že niekoho to zaujíma. Len v tom článku je nepomer na jednej strane trochu všeobecnej časti a potom objem textu o systéme. Je síce fajn, že Wikipédia poskytuje neobmedzený rozsah ale nemusím do jedného článku natrieskať všetko. Rozdeliť to na vedľajšie články a z hl. článku na nich odkázať je podľa mňa prehľadnejšie. Ak sa tá systematika mení a nie je stála prišla mi na um tabuľka aká je napr. v Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva. A tie rôzne systémy uvádzať podľa zdroja do nejakej tabuľky. Prípadne nejak podobne. Samozrejme z mojej strany ide len o návrh nič viac.
PS: pre ip adresy (Bronto/Gepetito) odpovede čítam ale nereagujem na nich.-- Róbert Jahoda (diskusia) 17:03, 16. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
(Trochu oneskorene, ale predsa)
OJJ presne zhrnul to, kam som pôvodným príspevkom mieril; nevravel som, že sa to má zmazať, ale že pre bežného čitateľa je to nevhodné, preto by som to oddelil na samostatnú stránku. Myslím inak, že napr. veta "problematická byla hlavně systematika prasat z jihovýchodní Asie" je presne niečo, to na stránke mohlo byť uvedené namiesto každého jedného druhu, ktoré boli niekoľkokrát menené a upravované. Ďakujem teda za vyjadrenie od OJJ ako osoby, ktorá sa v tejto téme vyzná.
K Vasiľovej poznámke ani neviem čo povedať - tieto stránky, o ktorých sa tu hovorí, sú neprehľadné, neaktuálne, pre čitateľa prakticky nepoužiteľné. To je odôvodnenie.
Odpoveď od IP k tejto téme neobsahuje nič nové alebo prekvapivé (skladá sa z urážok; tetrálneho vystupovania, z ktorého ma sám obviňuje; reakcie, ktoré sú oneskorené a neberú do úvahy, že téma tu bola otvorená skôr než bola (do)riešená na diskusnej stránke článku). Ďalšia ukážka toho, že nedokáže spolupracovať a viesť konverzáciu o tom, ako by teda stránky mali vyzerať. Nie som biológ, môj názor nemusí byť smerodajný, preto som tému otvoril tu, aby sme sa o tom mohli pobaviť; každopádne s ním nikdy nie je konverzácia, ktorá by niekam viedla, je zložité snažiť sa s niekým takým dôjsť ku akémukoľvek konsenzu a úprave prístupu, na čo narážame stále a opakovane. KingisNitro (diskusia) 23:46, 18. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@KingisNitro: Jen podotýkám, že se rozhodně nechci pasovat na odborníka přes rod Sus. Systémem prasat z jihovýchodní Asie, kde je těch druhů nejvíc, jsem se nějakou dobu zabýval, ale třeba tu systematiku Sus scrofa, jež je také dost košatá, bych si musel dohledat. Za sebe bych řekl, že ten souhrn od IPv6 je geniální pro biologa, ale ne pro lidového čtenáře, takže bych byl pro rozdělení do vícera článků. Tímto přeju i hezké svátky komunitě skwiki. Do nového roku bych si přál, abychom tu spolupracovali se vzájemnou úctou, jak k produkované práci, tak k sobě navzájem. -OJJ 11:13, 24. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Doplnenie pravidiel v slovenčine

Ahojte, chcel som sa spýtať resp. dať do pozornosti, že by bolo dobré postupne aktualizovať niektoré základné pravidlá podľa anglickej Wikipédie. Napr. Wikipédia:Čo Wikipédia nie je - ak to porovnáte s anglickou verziou, je to už trochu rozšírené. Rovnako Wikipédia:Žiadny vlastný výskum/Wikipedia:No original research; Wikipédia:Konflikt záujmov/Wikipedia:Conflict of interest; a ďalších.--Pelex (diskusia) 21:20, 22. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické

Stôl diskusií o technických otázkach v Kaviarni sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole technické

Archív technických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Ako zapísať tretiny v hokeji

Chcel by som sa spýtať, ako máme zapisovať tretiny v šablóne {{Hokejbox2}}. Ja som ich doteraz už asi 1000x zapísal v tvare:
(3:2, 3:2, 3:2)
Lenže ďalší redaktori používajú k zápisu tretín šablónu {{Ku}}:
(3 : 2, 3 : 2, 3 : 2). – Toto už neplatí, šablóna "Ku" bola zmenená. Pôvodný tvar tohto zápisu bol (3 : 2, 3 : 2, 3 : 2). 321fire (diskusia) 16:12, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A to vyzerá dosť hrozne. Hlavne tie maličké medzery za čiarkou v porovnaní s veľkými medzerami okolo dvojbodky. Vôbec sa mi to nepáči. V novinách, ani na internete som ešte nevidel skóre zapísané s tými medzerami. Iba na Wikipédii. Šablóna Ku by sa mala používať len k zápisu pomeru a nie k zápisu skóre. Hovorí sa: tretina skončila tri dva, a nie: tretina skončila tri ku dvom. 321fire (diskusia) 11:40, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@321fire: Podľa STN 01 6910 Pravidlá písania a úpravy písomností (sekcia 3.6.3 Percento, promile, priemer, pomer, mierka) má byť medzera. Použi užšiu medzeru, t. j. HAIR SPACE ( ). Dušan Kreheľ (diskusia) 12:08, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka Dušan, s tými užšími medzerami to vyzerá dobre:
(3 : 2, 3 : 2, 3 : 2)
Budem to používať v článkoch. Len neviem, ako to napísať. Teraz som použil Ctrl+C, Ctrl+V. Ale to nebudem môcť robiť stále. Má to nejaký kód s altom? 321fire (diskusia) 14:05, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@321fire: HAIR SPACE ma v Unicode (UTF-16) hexa 200A. Návod ako zadať vo Windows. Dušan Kreheľ (diskusia) 14:20, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Chcelo by to novú šablónu, ktorá napíše skóre s tými vlasovými medzerami. A potom by ju redaktori mohli používať v článkoch namiesto tej zvláštnej šablóny Ku. 321fire (diskusia) 15:27, 3. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Redaktor:Pe3kZA a Redaktor:Hokej fanúšik: Minulý rok ste mali taký menší rozhovor na tému používania šablóny {{Ku}}. Takže by som vás chcel poprosiť, aký je váš názor na tie tri možnosti písania hokejových tretín, ako sú zobrazené vyššie, a na ten môj návrh. Ďakujem, 321fire (diskusia) 16:39, 8. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
321fire najviac by som sa priklonil zrejme ku tvojmu návrhu len ešte by som používal šablónu {{Ku}} a určiť nejaký šampionát od ktorého by sa už používala len nová šablóna. Môj návrh ďakujem. Hokej fanúšik (diskusia) 17:07, 8. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Stačí predsa upraviť parametre tej existujúcej šablóny. Pe3kZA 17:28, 8. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pe3kZA: Ahoj, šablóna {{Ku}} sa používa vo vyše 4000 článkoch, nemala by sa upravovať. Neviem, či si myslel tvrdú zmenu medzery z NBSP na HAIRSP v tejto šablóne, alebo pridanie ďalšieho parametra pre nastavenie šírky medzery. Ale radšej by som sa tejto šablóny nedotýkal a vytvoril novú pre zápis tretín v hokeji. Pe3k, ešte mi povedz, či sa nebudeš hnevať, ak sa v hokejových článkoch bude používať taký zápis tretín, ako som napísal vyššie. Ďakujem, 321fire (diskusia) 10:55, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Dala by sa upraviť existujúca šablóna, no nebolo by lepšie vytvoriť šablónu ktorá bude handlovať skóre všeobecne? Napríklad {{skóre|3|2}} by renderovalo ako (3 : 2), prípadne {{skóre|3|2|3|2|3|2}} ako (3 : 2, 3 : 2, 3 : 2). KasciJ 11:18, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vôbec nevadí, že je masívne využívaná, najmä ak ide o kozmetickú úpravu takéhoto charakteru. Zmenou parametra šablóny sa zrejme zmení automaticky vzhľad výsledkov v článkoch, nie?@Teslaton: Zavádzať ďalšiu šablónu len vytvorí väčší neporiadok. Rovnako nepovažujem za vhodné riešiť skóre komplexnou šablónou, nakoľko by ich trebalo niekoľko. Táto štandardná sa dá využiť na mnohé športy, kde podľa potreby vieme dať 1, 2 či viac šablón. Hlavne aby sa zjednotil vzhľad...--Pe3kZA 11:40, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ejha, Dušan, tak už si dnes zmenil šablónu "Ku". Teraz tu očakávam protesty a adminov. Predsa len, mal si trošku počkať, nech je dohoda. 321fire (diskusia) 16:12, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Dušan Kreheľ: Tak, očakával som problémy a už sú tu. Šablóna {{Ku}} je v pôvodnom stave. Redaktor:Maajo25 ju včera bez diskusie upravil naspäť. Predsa len, ten môj nápad s vytvorením novej šablóny pre zápis tretín v hokeji, by bol asi lepší. Šablóna "Ku" sa bude používať v článkoch, ktoré nie sú o hokeji, a nová šablóna sa bude používať len na zápis tretín. 321fire (diskusia) 13:52, 30. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ale aj novovytvorená šablóna musí spĺňať platné pravidlá pre pomer (skóre), t.j. medzery pred a za dvojbodkou. Nech sú tam hoc aj menšie medzery, ak to ide vytvoriť, ale nech tam sú. Zmeny šablóny {{ku}} som vrátil kvôli tomu, že tam medzery žiadne neboli. --Maajo25 (diskusia) 19:51, 30. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Maajo25: Boli tam – najtenšie unicodové medzery (hair space, U+200A), porovnanie šírok viď napr. tu. Osobne mám problém skôr s tým znakom pre pomer („∶“, U+2236), čo tam bol, keď sa to copy&pastuje do textových procesorov, majú tendenciu vkladať to s prepnutím na rôzne exotické fonty, kde je ten znak prítomný. Nechal by som tam bežnú dvojbodku. V starších systémoch ale podobne nemusia byť podporované ani tie tenšie medzery. --Teslaton (diskusia) 20:16, 30. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ešte pre porovnanie:
bez medzery 1:2, 2:2, 3:2
hair space (U+200A) 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
narrow no-break space (U+202F) 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
thin space (U+2009) 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
standard space (U+0020) 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
standard no-break space (U+00A0) 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
aktuálna verzia {{ku}} 1 : 2, 2 : 2, 3 : 2
Ako variant s hair space je za mňa ok (tzn. to čo tam dal Dušan, len s bežnou dvojbodkou), chelo by to možno ešte cvične skontrolovať, či sa to v starších systémoch (napr. Win7 + IE, Android 4.4 a pod.) zobrazuje korektne a nie s otázničkami namiesto medzier alebo inak zmršené. --Teslaton (diskusia) 20:41, 30. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

nejde prepojit wiki stranky v inych jazykoch

caute, stranka na cs wiki SLAGR nejde preojit s SK WIKI strankou Šláger. moze to niekto opravit? mne to neslo, dont ask me why... vdaka. Tomáš Bartovič (diskusia) 16:35, 7. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Tbartovic: Vykonané. Trebalo použiť wikidata:Help:Merge Dušan Kreheľ (diskusia) 20:28, 7. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Dusan dakujem. Tomáš Bartovič (diskusia) 08:03, 8. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2023-02

MediaWiki message delivery 01:07, 10. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Strojové prekladanie wiki stránok

Ahojte,

SK verzia konkretnej wiki stranky je vyrazne lepsie spracovana a aktualna. Jej anglicka wiki verzia je vsak beznadejne neaktualna a rad by som to zmenil.

Mam velmi dobru skusenost s automatizovanym / strojovym prekladom stranok tu na wiki - no zda sa, ze nie je k dispozicii pre stranku, ktora v danom jazyku uz existuje.

Preco nemozem vyuzit strojovy wiki preklad pre existujuce stranky? Alebo sa to da? Ako? Tomáš Bartovič (diskusia) 19:16, 14. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Tbartovic: To, že na miestnej wiki už existuje prepojená stránka je len upozornenie, začať preklad môžeš aj napriek tomu. Neskúšal som nikdy, ako následne prebieha proces publikovania, predpokladám ale, že minimálne do redaktorskej podstránky (možnosť „personal draft“ cez ikonu nastavení vedľa Publish tl.) by výsledok mal byť publikovateľný (nahrádzať natvrdo celý obsah existujúceho článku svojím novým prekladom aj tak vo väčšine prípadov nie je žiadúce). Odtiaľ následne vieš skopírovať relevantné časti do existujúceho čl.
Akurát teda na enwiki majú právo zverejňovať preklady oficiálne len WP:EXTENDEDCONFIRMED používatelia s 500+ úpravami a 30+ dňami existencie konta. Dá sa to asi obísť postupným copy&pastom preložených odsekov z prekladacieho rozhrania do nejakej pomocnej stránky, otvorenej v inom okne v režime vizuálnej editácie, nechcem ale explicitne navádzať...
V každom prípade, odporúčal by som púšťať sa do toho len ak vládneš písanou angličtinou na primerane vysokej úrovni (+ wiki zručnosti na doriešenie citácií, formátovania, atď), inak môže byť výsledok veľmi ľahko problematickejší, než súčasný obsah. --Teslaton (diskusia) 19:46, 14. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vdaka za vysvetlenie.
Ked som pozeral historiu uprav anglickej verzie SK-WIKI stranky, za posledne cca. 4 roky sa tam nerobili vyraznejsie upravy - vacsina editacii boli v podstate iba "kozmetickeho" charakteru uz napisaneho EN textu.
Pri takom velkom rozsahu anglickej wikipedie je asi mala sanca, ze nejaky UK / US editor resp. profesionalny prekladatel tam zacne pridavat / resp. prekladat obsah.
Anglictinu sice mam na slusnej urovni, no nie na urovni tlmocnika. Vedel by som prelozit odseky typu geografia, obyvatelstvo, sport, doprava, zaujimavosti, ci osobnosti mesta. A pravdepodobne by som sa vyhol prekladu odsekov s odbornymi (historickymi, ...) textami.
Postup ako dat do stranku z draft do public modu poznam, ale vdaka za radu. No nikdy som nezistoval ako to je v momente ked zacnem prekladat stranku (a mi ju pravdepodobne hodi do draftu). To znamena, ze verejne dostupnu stranku mojim ukonom znepristupnim verejnosti? Alebo sa moje upravy nedotknu povodnej EN wiki - a zostane dalej verejne dostupna az do momentu kedy release-nem svoj draft? Tomáš Bartovič (diskusia) 06:36, 15. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2023-03

MediaWiki message delivery 01:09, 17. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2023-04

MediaWiki message delivery 23:45, 23. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Gramatické

Stôl diskusií o gramatických otázkach v Kaviarni sa používa na diskusie o gramatických a pravopisných veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole gramatické

Archív gramatických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Alana Smith, zámená

(presunuté z Wikipédia:Nástenka správcov#Alana Smith --Teslaton)

Zdravím! Upozorňujem na Smith_(skateboarding)&diff=prev&oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií Vasiľom v článku Alana Smith (skateboarding). Vďaka.--Jetam2 (diskusia) 07:25, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. Vasiľ (diskusia) 07:30, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne žiadosť o komentár), než na zásah správcov. --Exestosik (diskusia) 08:16, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku Alana Smith (skateboarding) poukazujú na to, že A.S. je nebinárna osoba. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku Alana Smith kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--Jetam2 (diskusia) 11:30, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Krátke zhrnutie histórie a zopár pripomienok:
Vec začala zásahom Vasiľa do článku s odôvodnením „slovenčina“, ktorý som mu revertol, keďže celý článok o nebinárnej osobe úplne na drzovku prepísal do (neodcitovaného a neopodstatneného) mužského rodu. Na to Vasiľ v zhrnutí odpísal, že treba doklad, že sa to takto v slovenčine používa. Keď som mu poslal odkaz na nebinárnu príručku, ktorá to uvádza, prišiel s argumentom, že „píšeme o človeku, takže nejde o oslovovenie“, ktorý som mu revertol, lebo podľa neho by sme vlastne aj o jednotlivých ženách písali v mužskom rode (Ľudmila Podjavorinská bol slovenský spisovateľ...). Vasiľ odpísal, že onikanie v slovenčine neexistuje (pričom ale sa bežne vyskytovalo a vyskytuje, napr. moja stará mama sa vyjadrovala o svojich rodičoch jednotlivo v tretej osobe plurálu: „Mamička, ako sa majú...?“, „Keď otecko boli na vojne...“ "Mamička by išli na pole...", takže ide len o oprášenie staršieho konceptu pre novú komunikačnú situáciu a aj tá príručka to uvádza ako možnosť vyjadrovania sa o nebinárnych osobách). Napriek tomu v opakovaných revertoch zasa tvrdil, že pre slovenčinu je to neodcitovaný novotvar, potom mu už zrazu nešlo o citáciu používania alebo nejaký zdroj, ale požadoval rovno odborný zdroj a nebinárnu príručku označil za „lobistický dokument“. ⇗ Moving the goalposts
Nuž a vyžadovať pri takejto citlivej minoritnej sociálnej téme slovenský a ešte k tomu odborný zdroj je totálny nonsens. Realita nevzniká v Slovenskej akadémii vied a kým si JÚĽŠ všimne a nejako zareaguje na okolitý svet, bol by rok 2 093. Čo však neznamená, že do vtedy máme ignorovať realitu a písať o nebinárnych osobách v rode získanom hodom mincou. Alana Smith žiadajú they/them, ktoré vieme pokojne používať aj tu. Tak, ako používame aj v tisíckach iných prípadov vhodné, no nie hneď akademické zdroje, tak tu môžeme použiť ten, ktorý som linkoval v histórii zhrnutí úprav článku a oprášiť úplne bežný, no trochu starší koncept a uplatniť ho na túto situáciu. V&ltz (diskusia) 12:23, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka za výborné zhrnutie. Dôležitý je hlavne druhý odstavec.--Jetam2 (diskusia) 13:05, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nebinárna príručka je exemplárny príklad aktivistického zdroja, nespĺňa to elementárne kritériá pre spoľahlivý zdroj (problematické aspekty z výčtu v odporúčaní: odbornosť pôvodcu, zaujatosť pôvodcu, redakčný dohľad, uvedenie zdrojov, krížová zhoda, uznanie zdroja, vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu). Ktokoľvek to tak cíti, nech sa tým pokojne súkromne riadi, na tejto pôde by ale bol žiadúci spoľahlivý a pokiaľ možno odborný zdroj. --Teslaton (diskusia) 13:05, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
RS Alana Smithová/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku Alana Smith (skateboarding). Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. Vasiľ (diskusia) 11:40, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zámená a rod sú úzko prepojené. Keď máš mužský rod tak sa používajú on, jeho, jemu atď, keď máš ženský rod tak sa používajú ona, jej, o nej atď. Nevidíš prepojenie? Nebinárnosť A.S. nie je predsa ohraničnená len do angličtiny.--Jetam2 (diskusia) 11:55, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Riešil by som to ako na frwiki, kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --Teslaton (diskusia) 11:49, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. Vasiľ (diskusia) 11:52, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Lenže toto opäť nemá základ v zdrojoch, ako som už vyššie upozorňoval.--Jetam2 (diskusia) 11:55, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Je absolútne neskutočné, že Vasiľ dokáže napísať vetu "získal striebro v ženskej kategórii" a vôbec ho netrkne, že tento rod možno nie je najvhodnejší. Keby to bolo aspoň celé v ženskom. Odkaz na rozlišovačku je za mňa scestný, "športovec" nemusí byť chlap, rovnako ako pri pracovných inzerátoch sa nie nutne uvádzajú oba varianty pre obe pohlavia. "Nehovoríme anglicky tak je jedno, akým rodom túto osobu oslovujeme" je tiež úplne skvelý prístup. Transfóbia ako vyšitá, bez ohľadu na zdroje a podobne.
Súhlasím s V&ltzom, očakávať v týchto veciach, ktoré sú nové konceptuálne i v zahraničí, odbornú literatúru v slovenskom jazyku, je takisto trochu scestné. Asi by som napísal niekam na Katedru psychológie FF UK BA, či vedia odkázať na nejaké vhodné zdroje, ale keďže nie som osobne fyzicky na Slovensku (zastaviť sa ich napr. požičať), tak to prenechám niekomu inému.
Vasiľovo komandovanie a toto prepisovanie článkov bez toho, aby to najprv rozriešil, aby sa nastavilo nejaké všeobecné pravidlo, a namiesto toho prepíše komplet celý článok, ma trochu prestáva baviť a pripadá mi to i trochu drzé. Ak chce niečo meniť, mal by existovať spoločenský konsenzus Wikipédie, nie len jeho rozhodnutie. Článok by to dovtedy vydržal a pokojne mohol ostať v pluráli. A to platí i o iných veciach. Toto je komunitný projekt (našťastie), nie snaha jednotlivca. KingisNitro (diskusia) 17:04, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

O onikaní som sám do článku onikanie pridával citáciu [18]. Takže nepíš tu o mne klamstvá. Nebinárna príručka je dokument jednej nadácie/autora, ktorého záväznosť či autoritatívnosť ako zdroja je minimálna (ak vôbec nejaká).
Vyžadovať pri takejto téme odborný a slovenský zdroj je jediná záruka toho, aby celá wiki vôbec mala zmysel. Realita možno nevzniká v SAV, ale zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základate spoľahlivých zdrojov. Teda ideálne akademických ako zo SAV či AV ČR. Aktuálny zdroj o onikaní, onikať. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 441. : „používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty)“. Takže to je použitie onikania, ako honoratív (zastarano).
Teslaton: navrhuješ teda prepísanie do ženského rodu? Vasiľ (diskusia) 20:29, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Je to osoba ženského pohlavia, súťažiaca v ženských (predtým dievčenských) kategóriách. Nie je tam ani v tomto nesúlad ako v prípade niektorých iných trans športovcov, tzn. ženský rod tam IMHO prirodzene patrí. Koniec koncov aj článok na enwiki používal až do júla 2021 ženský rod a zámená. --Teslaton (diskusia) 20:38, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nesúhlas. Ako presne píšeš, „zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Text článku cituje zdroje v ktorých sa uvádza, že Alana je nebinárna a používa nebinárne zámená. Ak nie je schodné onikanie treba navrhnúť iný spôsob nebinárneho vyjadrovania.--Jetam2 (diskusia) 21:30, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Čo používa (a že na tom a priposratosti všetkých participujúcich dokázala úspešne vytvoriť hype) je v článku uvedené. Na jej ženskom pohlaví a roli športovkyne (osoba súťažiaca v ženských kategóriách sa v príčetnej slovenčine normálne označuje ako športovkyňa) to nič nemení. --Teslaton (diskusia) 21:37, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Lenže pojem nebinárne zámená tak ako chceš mechanicky preložiť z angličtiny, v slovenčine neexistuje. Nikto nepopiera, že Alana o sebe tvrdí, že je nebinárne a že používa zámená they/them. Problém je, že slovenčina nič takého nepozná. Resp. to nikto nedokázal. Ženský rod je to najschodnejšie riešenie. Vasiľ (diskusia) 21:39, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Áno, v istom zmysle je to najjednoduchšie. Dvaja neLGBTQ (aspoň čo mi známe) chlapi sa dohodnú na niekom úplne neznámom, bez ohľadu na zdroje a reálnu situáciu. No sme na Wikipédii kde je „zmyslom [encyklopédie] je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Takže takto to nejde. Onikanie sa v slovenčine preukázateľne používa(lo) a preto nevidím problém použiť ho aj tu.r
PS: Je tiež zaujímavé si všimnúť ako argumentácia inými wikipédiami nie je problém v niektorých prípadoch, v iných sa ju snažíte ignorovať. Ako sa momentálne hodí ;) Nicméně teraz na en.wiki nie je uvedená ako žena. Má to väčšiu váhu, lebo je to novší stav, doložený zdrojmi (rovnako ako tu).--Jetam2 (diskusia) 21:44, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Používa(lo) sa, no na iný účel. Pre používanie na tento účel (vyhlásim, že sa necítim dostatočne komfortne ako „on“ ani „ona“, celý svet pls., ráčte ma odteraz titulovať ako „oni“) treba seriózny sk zdroj – ako doklad toho, že existuje nejaký odborný konsenzus na vhodnosti takéhoto použitia v slovenčine (že to za nevyhnutné pokladajú queer aktivisti nikto nepochybuje). --Teslaton (diskusia) 21:51, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Jasne som ukázal (tu aj v článku onikanie), že ten koncept sa používa na niečo iné. A zdroj z roku 2020 vyslovne píše, že ide o použitie z minulosti. Vasiľ (diskusia) 21:58, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Inak keď sme pritom tak zdroj od Matice slovenskej tiež nie je úplne neutrálny.--Jetam2 (diskusia) 06:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Článok som opravil podľa zdrojov. A.S. sú nebinárni, to je dokladované a musíme to rešpektovať. Tečka.--Jetam2 (diskusia) 06:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Kodifikačná príručka nie je neutrálna? To je novinka. Nepíš, prosím, hlúposti. Vasiľ (diskusia) 10:44, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No táto konkrétne, ktorej celú redakciu predstavujú traja dôchodcovia (všetci 80< rokov), zaradili do nej kopu nezmyselných tvarov a úprav, nevyskytujúcich sa ani v praxi (ale rovno zapísané ako záväzné namiesto "starých" tvarov), ktoré s nikým verejne nekonzultovali ani ich nenechali verejne pripomienkovať a vydali ju potmehúdsky v Matici slovenskej, hoci všetky jej predošlé verzie a mnohé iné slovníky vychádzali a vychádzajú vo Vede, vydavateľstve Slovenskej akadémie vied, skutočne nemá svoju neutralitu takú jasnú. Táto publikácia napríklad uvádza Holandsko ako príklad krajiny, kde majú neeurový cent (cent ako stotina meny inej než euro), hoci to tak nie je od roku 2002, takže vyvodzovať akékoľvek závery o používateľnosti ktoréhokoľvek konceptu z krátkeho (aj keby heslo hneď malo viac významov, tak ich nemusia uviesť), slovníka (krátke, povrchné definície) a ešte k tomu všeobecného (nezameriavajú sa na konkrétne témy dosť podrobne) a operovať rokom 2020 (hoci kým dôjde k vydaniu slovníka, trvá to niekoľko rokov a nekontrolujú každé slovo každý deň pred vydaním, pokojne ho ani nemusia opraviť od posledného vydania) nevypovedá dobre o autorovi tejto mentálnej operácie. Pričom ani tá ich definícia nie je celkom správna (onikanie nie je len v dialógu, onikanie nie je len o zámene, ale o slovesnom tvare 3. osoby plurálu atď.).
No a vyhláška Ministerstva kultúry (tu MK-3620/2021-110/6659) automaticky nerobí niečo neutrálnym alebo nekritizovateľným. Lebo to je všetko, čo na kodifikáciu treba, a keď sa minister(ka) kultúry a trebárs i jednočlenný autorský kolektív kvalitatívne hocijakého slovníka spoja, môžu si do jazyka pretlačiť ako kodifikované, záväzné a spisovné úplne hocičo. V&ltz (diskusia) 13:35, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Celý príspevok je stereotypné chápanie osôb vo vyššom veku.
Neviem, akosi mi nepripadá, že tie pokusy o citovanie nebinárnej príručky a refresher.sk Jetamom sú ako zdroje lepšie (autori asi budú mladší, ale že by to bola výhoda, tak to pochybujem).
Pokiaľ viem, tak roky majú status kodifikačného diela štyri knihy a z tých čo sa na wiki citujú najčastejšie (PSP, KSSJ) ozaj nejde o dielo jedného autora. Takže aj takáto úvaha je skôr na blog. Vasiľ (diskusia) 17:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Odhliadnuc od vyššieho veku autorov, Matica slovenská nie je v týchto témach zrovna neutrálna, majú svoju ideológiu. „Lobistický dokument“ by som to nenazval (ani príručku o písaní o nebinárnych osobách by som tak nenazval), ale od nezávislej výskumnej inštitúcie majú dosť ďaleko. Stačilo mi pri hľadaní onikania otvoriť matične vydávané Slovenské národné noviny 27/2012.
Zdá sa, že treba opäť pripomenúť, že Wikipédia má veci opisovať také aké sú a nie také ako by ich chceli mať.--Jetam2 (diskusia) 20:00, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ak by to boli odborné výhrady, tak ti aspoň napíšem, že kontaktuj autorov. S takýmito nezmyslami, asi iba blog/facebook. Matica slovenská KSSS 2020 vydala. Nie napísala. To je podstatný rozdiel. Na fakte, že je stále kodifikačnou príručkou to nič nemení. Taká je realita.
Vec je taká, že človek, ktorý sútaži v ženskej športovej kategórii chce byť (v angličtine) oslovovaný inak, resp. v inom zámene. Za mňa je to na poznámku do článku, nie na vymýšľanie umelých jazykových tvarov bez opory v akademických zdrojoch. Vasiľ (diskusia) 20:07, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Medzi vydaním a napísaním je rozdiel, pochopiteľne. Ale v poriadku, predpokladajme teda, že Matica vydáva len-tak hocičo, bez nejakej zvlášť kontroly. V tom prípade ale nemôže na zdroj byť spoľah a skôr platí čo písal kolega vyššie. Čo teda slovník KSSS o nebinárnych ľuďoch hovorí?
Nie sú to umelé jazykové tvary, dokázateľne v slovenčine existovali aj existujú. Zapichnutím hlavy do piesku sa problém nestratí.--Jetam2 (diskusia) 20:38, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Kúp si ho/požičaj a pozri, že kto sú autori a kto publikáciu recenzoval. Platí, že je to akademický zdroj a v tomto prípade aj kodifikačná príručka. Spochybnenie s ohľadom na vek autorov a vydavateľstvo je narýchlo ušitý nezmysel.
V kontexte ako to ty chceš používať je to umelý tvar a neodcitovaný neologizmus. Vasiľ (diskusia) 20:41, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Na veku autoroch mi nezáleží. Platí, že daný zdroj sa problematike priamo vôbec nevenuje a z pozadia vydavateľstva sa dá predpokladať, že sa v dohľadnej dobe ani nebude. To som myslel pri onom strkaní hlavy do piesku.
Neologizmus, ktorý sa reálne používa.--Jetam2 (diskusia) 21:25, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako (dosť aktuálny) dôkaz k tomu, čo znamená onikanie je to dosť výpovedné. Kvôli tomu som KSSJ citoval.
To je presne vec, ktorú treba dokázať. A vzhľadom na to, že wikipédia vyžaduje spoľahlivé zdroje, je (aspoň v rámcovo) jasné, aké by to zdroje mali byť. Príručka jednej osoby ani článkok na refresher.sk to nie je. Vasiľ (diskusia) 21:55, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Tak vážení, čo ste urobili pre skutočné vyriešenie tejto otázky? Okrem toho, že sa stále dohadujete, ktorý zdroj je ok a ktorý nie je? Urobili ste i niečo iné, než že ste sa stále rýpali v jednom slovníku? Takto si riešenie nejakej otázky a problematiky skutočne nepredstavujem a osobne som celkom sklamaný z vývoja tejto debaty.
Ja som kontaktoval Katedru psychológie FF UK v Bratislave so žiadosťou o odborné zdroje, ktoré by sa venovali nebinárnym osobám a ich oslovovaniu. Odpoveď, ktorá mi prišla, vraví, že žiadne takéto odborné slovenské zdroje neexistujú, minimálne podľa znalostí osôb, ktoré sa tým na katedre zaoberajú. Takže akúkoľvek snahu dožadovať sa odborného zdroja by som týmto zavrhol. Buď by som sa teda odkázal na české, alebo zaviedol nejaké "naše" pravidlá, kde si to určíme presne. Ale podľa tejto debaty vidím, že sa asi nedohodneme.
Z JÚĽŠu žiaľ odpoveď stále neprišla, takže ako sa k tomu stavajú jazykovedci netuším.
Aktuálne riešenie článku, ktorý hovorí o "osobe" mi pripadá ako najvhodnejší variant uvedenia tejto tematiky. A čo sa týka citovania bulváru, to je forma, v ktorej sa s tým bežný čitateľ stretne. To mi pripadá ako dostatočne dobrý zdroj na bežné použitie; samozrejme nie ja zdrojovanie vedeckých informácií, ale pokojne na to, ako "sa to používa". KingisNitro (diskusia) 18:18, 27. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@KingisNitro: Tiež som pátral a rozhodil nejaké siete. Taktiež som sa nedopátral zdroja typu SAV. Zdá sa, že fenomén onikania pri nebinárnych osobách nebol ešte (v slovenčine) skúmaný (či už z ideologických dôvodov alebo iných). Napriek tomu dôkazy o jeho používaní sú a nemusíme ani citovať bulvár. Kodifikačné príručky nie sú jediné zdroje informácií. Netreba sa tváriť, že čo v nich nie je neexistuje, zvlášť za podmienok opísaných vyššie. Vidím to na držanie sa toho čo osoba o ktorej je článok reálne používa. V tomto prípade onikanie.--Jetam2 (diskusia) 20:01, 27. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Dokiaľ nebude existovať nejaký odborne podložený názor v slovenskej vedeckej obci, tak sa nemáme o čo reálne oprieť. Hypoteticky by sme sa ešte mohli pozrieť na to, ako k tomu pristupujú českí akademici (kvôli blízkosti jazykov). Horším, ale stále ako-tak prijateľným riešením by bolo spraviť rešerš mainstreamovej slovenskej tlače (teda napr. SME, Hospodárske noviny, Denník N či RTVS, ale nie nové internetové médiá ako Refresher, kde ani nie je jasné aký majú redakčný dohľad nad výstupmi). Formálne najlepším riešením je opierať sa o právny stav danej osoby v štáte, ktorej je občanom, nakoľko encyklopédia by mala čo najpresnejšie odrážať skutočný stav vecí. Držať sa toho, čo osoba reálne používa nemožno pokladať za vhodný prístup, nakoľko jednak sa tu snažíme slovenským jazykom reflektovať prvok prítomný v anglickom jazyku, jednak to otvára dvere subjektívnemu ovplyvňovaniu obsahu článkov zo strany osoby, ktorá je predmetom článku. Také niečo je prijateľné ešte pokiaľ ide o upravenie seba identifikujúceho sa údaju o osobe (napr. príklad s národnosťou [19]), ale nie ak ide o zasahovanie do gramatickej integrity článku.--Lišiak(diskusia) 18:28, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Môžme sa oprieť o zdroje, ktoré už k článku existujú. Skutočný stav vecí sa nachádza práve v osobe. Právny stav nasleduje skôr pomaly. Ak vôbec nasleduje. A inak ako by si to vôbec chcel kontrolovať? Bežne nemáme prístup k lekárskym dokumentom alebo legálnym či už domácich alebo zahraničných osobností. Ak máme tak snáď len cez doxing a to snáď nejdeme považovať za správnu cestu. Aký je rozdiel pri národnosti? Ani tu nemáme prístup k potrebným dokumentom a zrazu je seba identifikácia celkom v poriadku? Celkom slušný dvojitý štandard.--Jetam2 (diskusia) 19:31, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Národnosť alebo vierovyznanie je vo väčšine jurisdikcií založené len na vyhlásení (sebaidentifikácii) jednotlivca, takže pokiaľ takáto osoba skontaktuje Wikipédiu (pričom je overené, že ide skutočne o ňu) a požiada o zmenu údaju v článku, tak to možno brať za dostatočný doklad (príklad: Dostálové symbolické menenie si národnosti na webe NR SR).
Ak ide o rodovú identitu, také niečo treba spomenúť, ale nemožno na základe toho svojmyseľne prekopať alebo odignorovať zaužívané pravidlá pravopisu. Ak sa o niečo odborné bude dať oprieť, tak túto otázku môžeme otvoriť, ale ešte aj tie úvahy o onikaní pre nebinárny rod či o alternatívnych zámenách sú len v stave námetu na diskusiu, nejde o uzavreté témy ani len v tej úzkej komunite.
Pokiaľ nemožno zistiť právny stav, tak treba vychádzať z najspoľahlivejších zdrojov, ktoré tento stav reflektujú (príklad: podoba mena biatlonistky Anastasiye Kuzminy). Lišiak(diskusia) 20:58, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Na margo ešte poznámka k tomu, čo vyššie písal @V&ltz: : 5. vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka obsahuje v perexe na neočíslovanej strane 4 nasledovnú informáciu:

Redakcia 5. vydania

Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., PhDr. Mária Pisárčiková, PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Recenzenti
Prof. PhDr. Ján Horecký, DrSc., prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc.

Autori
Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., PhDr. Marta Marsinová, PhDr. Ivan Masár, Mgr. Štefan Michalus, PhDr. Štefan Peciar, CSc., PhDr. Mária Pisárčiková, PaedDr. Matej Považaj, CSc., Mgr. Viera Slivková, PhDr. Elena Smiešková, doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc., Mgr. Milan Urbančok

[...]

Informáciu o Krátkom slovníku slovenského jazyka vzala na vedomie Ústredná jazyková rada ako poradný orgán ministra kultúry Slovenskej republiky 23. 10. 2019. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyhlásilo toto vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka za jednu zo základných kodifikačných príručiek zahŕňajúcich opis kodifikovanej podoby štátneho jazyka Slovenskej republiky.

Čiže tú nemiestnu narážku na vek editorov (čo mimochodom možno klasifikovať ako prejav ageizmu) alebo na „potmehúdske“ vydanie v Matici slovenskej by som si vskutku odpustil. Ide o riadnu kodifikačnú príručku, ktorá prešla rigoróznou redakčnou kontrolou a recenzným konaním. Pokus o diskreditáciu obsahu slovníka, pretože ho vydala inštitúcia, ktorá zároveň vydáva noviny pochybnej kvality (mimochodom redakcia novín je odlišná ako redakcia vydavateľstva) je rovnako nemiestne. Argumentovať treba ohlasmi a recenziami odborníkov, nie dojmami.--Lišiak(diskusia) 18:57, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Vďaka za zahrnutie zoznamu. Tak či tak ale o nebinárnych ľuďoch nedodali nijaké inštrukcie, ktorých by sme sa mohli (podľa niektorých mali) chytiť. Opierame sa teda o nič iné ako absenciu, prázdno, vákuum... Ovce sú modré, lebo zatiaľ nikto nenapísal, že by neboli. Nech teda odborníci dodajú (odborné a nestranné) ohlasy a recenzie.--Jetam2 (diskusia) 19:31, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak, takéto uvedenie "nasledovnej informácie" z perexu na neočíslovanej strane 4 je značne problematickým (až zavádzajúcim) vytrhnutím z kontextu a vôbec nereflektuje skutočný stav. Takticky obchádza napríklad skutočnosť, uvedenú na strane 2, že viac ako polovica z autorského kolektívu (7 z 12 ľudí), je po smrti (pri mene označení krížikom: Marsinová, Masár, Michalus, Peciar, Slivková, Smiešková, Urbančok), teda zostali na žive traja spomínaní redaktori, plus Doruľa a Tibenská. Pri piatom vydaní KSSJ sa totižto uvádzajú aj spoluautori predošlých vydaní, lebo sa vychádza zo staršieho textu, ale reálne na finálny obsah súčasnej verzie už nemohli mať žiaden dosah. Takisto zamlčiava informáciu, že popri redakcii 5. vydania (Kačala, Pisárčiková, Považaj) bola aj hlavná redakcia, ktorú tvorili len Kačala a Pisárčiková (teda hlavné slovo pri zmenách oproti staršiemu vydaniu mali oni dvaja, ale už im do toho nemohlo "kecať" toľko ľudí, ako predtým). Ústredná jazyková rada informáciu o KSSJ "vzala na vedomie" [reda: "Robíme novú verziu KSSJ." Rada: "Aha, fajn."], pričom hlavný editor KSSJ bol zároveň predsedom ÚJR, recenzné konanie sa nemôže vzťahovať na aktuálne vydanie, keďže Ján Horecký zomrel v roku 2006 a Jozef Mistrík v roku 2000 (teda súčasná verzia ako celok neprešla recenzným konaním) a rigorózna redakčná kontrola asi nebude celkom rigorózna, keď sa tam spomína napríklad ten holandský neeurový cent, čo nie je pravda od roku 2002 (a nie som si istý, z čoho vlastne vyplýva to presvedčenie o rigoróznosti).
No a k tomu ageizmu (Nemáme k tomu slovu aj slovenský odborný zdroj? Nemali by sme článok spojiť s článkom vek (demografia)?), nešlo mi ani tak o vek samotný (ak sú to schopní ľudia, pokojne nech majú aj dvesto), ako skôr o nízky počet ľudí a vekovú homogenitu. Ľudia v rôznom veku majú rôzne záujmy, patria do rôznych sociálnych skupín, sú im dostupné rôzne možnosti v živote, majú rôzne telesné a duševné prežívanie a ľudia sa na základe rôzneho veku správajú k iným ľuďom rôzne, čo sa, samozrejme, odráža aj na ich svetonázore, schopnostiach, vedomostiach a v tomto prípade aj slovníkovom spracovaní, a to nemožno ignorovať. Ak teda celonárodný slovník, ktorý má zachytávať (spisovnú) pestrosť jazyka zostavujú traja ľudia v podobnom veku a s podobnými názormi a následkom toho v slovníku uvádzajú kopu nezmyselných tvarov (našťastie isté len ako variantné: hárddisk, hepyend, autsajder, vorkšop, rejting, whiska, toust atď. a nanešťastie niektoré rovno ako kodifikované napr. notbuk [notebook], fejsbúk [facebook], aparteid [apartheid]), ktoré síce vyplývajú z ich zaužívaných metodologických názorov, ale nemajú oporu v úze, alebo niektoré témy obchádzajú/neriešia/ignorujú (z objektívnych príčin daných, okrem iného, aj vekom), tak sa nechcem "vasiľovsky" tváriť, že Krátky slovník slovenského jazyka je kľúčom k všetkému poznaniu a ak on niečo neuvádza alebo uvádza v rozpore s objektívnou realitou, tak sa mýli realita. Pričom teda v tomto prípade sa definícia onikania od verzie z roku 2003 nezmenila, ale jeho používanie sa posúva, i keď to teda zatiaľ nie je celkom mainstreamový postup s piatimi červenými pečiatkami a štósmi popísaného papiera. Vydavateľský profil Matice slovenskej je dlhodobo "všakovakej kvality" a som presvedčený, že vzhľadom napríklad na spomínané širšie nekonzultované "poslovenčovanie" niektorých slov voľba padla práve "potmehúdsky" na MS, lebo vo Vede by ich s tým zrejme niekam poslali. Ak by to tak nebolo, nevidím dôvod, prečo by im tam inak nevytlačili piate vydanie slovníka, hoci im tam vytlačili predchádzajúce štyri verzie (s plus-mínus rovnakým autorským zložením okrem zosnulých) a Veda stále tlačí mnoho iných odborných publikácii (vrátane slovníkov).
P. S. Pokiaľ ide o kolektív aktuálneho KSSJ, trebárs taký Ján Kačala je prípad sám o sebe. Mal som tú príležitosť zažiť ho osobne a hoci jeho zásluhy na poli syntaxe sú prínosné a obdivuhodné, niektoré iné jazykovedné počiny a v tomto prípade "lexikografické avantúry" bude slovenčina predýchavať ešte dlho. Na malú ilustráciu odporúčam prečítať si tento článok a následne ho porovnať s týmito troma (od strany 91), prípadne aj článok Purizmus v diskriminačnom diskurze (obe časti) od Slavomíra Ondrejoviča (skvelé čítanie). Nie všetko sa však dostane na stránky vedeckých časopisov, lebo si zachovávajú istú mieru autocenzúry. To však neznamená, že moje postoje k autorom sú veštením z čajových lístkov alebo náhodným hejterstvom. V&ltz (diskusia) 23:17, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ešte jedna poznámka - námet na čítanie: vedecký článok ako podklad k tomu, čo som uvádzal skôr, že kodifikačnú príručku môže vydať aj jeden autor a zaradiť si tam, čo chce, o Matici slovenskej ako vydavateľstve na potmehúdske účely a spomína sa tam aj Ján Kačala. Táto situácia sa reálne týka kodifikačnej príručky Pravidlá slovenskej výslovnosti, ktorú napísal len Ábel Kráľ a hoci text mal množstvo odborných výhrad, vydal ju a to v Matici slovenskej. Teda ten článok: Slovenská výslovnosť a jej kodifikácia z časopisu Slovenská reč (4/2009). V&ltz (diskusia) 15:02, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž, tento príspevok síce už ubieha od témy, no jeho implikácie sú dôležité pre redakčnú diskusiu (akurát, že v inom vlákne). Pokiaľ autori uvádzajú vo vydavateľských údajoch recenzentov bez akejkoľvek zmienky, že nejde o recenzentov tohto aktuálneho vydania, tak je to neetické zavádzanie čitateľa. Neviem ako operuje Ústredná jazyková komisia, každopádne sa zdá, že ide o viac politický než odborný orgán. (Opäť: Je to na inú diskusiu, k tejto veci sa spomínala len definícia onikania v KSSJ, ktorá je rovnaká aj v starších vydaniach a inde, tzn. onikanie ako oslovovanie nebinárnej osoby u nás nie je doložené nielenže odborne, ale sotva sa nájdu nejaké zmienky v publicistických výstupoch). Lišiak(diskusia) 16:41, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Osobné nezhody prosím riešiť s dotyčnými osobami, resp. (najmä) určite nie na wiki. Vasiľ (diskusia) 12:21, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@V&ltz: Vďaka za ďalšiu prácu a za linky na články. Vyzerajú zaujímavo, určite prečítam keď bude čas. S pointou súhlasím. Aj tento spor o zámená je vo svojej podstate spor o realitu vs. preskripciu. Vystihol si to, myslím, dobre. Nemôžme sa tváriť, že kodifikačné príručky sú kľúčom k všetkému poznaniu. Rovnako tak nemôžme čerpať len napr. z Biblie.--Jetam2 (diskusia) 12:58, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Realita je taká, že človek súťažiaci v ženskej kategórii športu vyžaduje v angličtine oslovovanie iným zámenom, ako je bežné. Nič čo by vyžadovalo zavádzanie svojvoľných kategórii a konštrukcií v slovenčine, ktoré sú bez opory v akademických zdrojoch. Vasiľ (diskusia) 07:04, 31. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Túto debatu možno uzavrieť tak, že pokiaľ nebude doklad aspoň v podobe vyjadrenia odbornej osoby (ideálne jazykovedca, no aspoň od psychológa, sociológa ap.), tak nemá zmysel túto tému ani otvárať.--Lišiak(diskusia) 16:45, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

To ale nie je úplne návrhom riešenia do budúcna. Ako teda takéto články písať? Odosobnene v podobe "osoba"? Alebo podľa pohlavia priradeného pri narodení (AMAB/AFAB)? KingisNitro (diskusia) 17:37, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Vasiľ, Exestosik, Jetam2, V&ltz, KingisNitro: Sformuloval som to do tohto návrhu usmernenia, ktoré je podľa mňa vhodným kompromisom rešpektujúcim aj aktuálnu pravopisnú úpravu. (Ping aj na ostatných diskutujúcich.) Lišiak(diskusia) 18:08, 3. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ďalšia diskusia (k návrhu odporúčania) presunutá sem. --Lišiak(diskusia) 02:34, 4. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Názvy čl. britských kráľovských potomkov, reflektujúce nové tituly

@Jetam2, KasciJ, Lalina, Lišiak, V&ltz: Čaute. V súvislosti s novým titulom pre Williama a Catherine, ktorí už boli presunutí na tvary William, princ z Walesu a Catherine, princezná z Walesu, bude zrejme potrebné popresúvať aj ich potomkov. Nové anglické tvary zhŕňa napr. BBC (Royal Family tree: William confirmed as Prince of Wales).

Otázka je, aké presne tvary použiť tu. Napr. Charlotte má celé meno „(Her Royal Highness) Princess Charlotte of Wales“ a na enwiki je pod tvarom en:Princess Charlotte of Wales (born 2015) (zátvorkové rozlíšenie je tam kvôli historickým princeznám Šarlotám z Walesu, o ktorých tu ale články nemáme, takže to tu nateraz nie je podstatné).

Do úvahy prichádza:

Prípadne ešte inak (prívlastky by sa dali dať do zátvorky ako rozlíšenie), vie niekto, čo je formálne správne? --Teslaton (diskusia) 14:56, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pokiaľ som správne zachytil v diskusii na enwiki, tak titul majú odvodený od rodičovského, kým nezískajú vlastný titul, ale titul nie je „princ/ezná z Walesu“ viď tu a tu, ale len že je to princ/ezná z Walesu. Ale presne z tohto dôvodu som to včera nepresúval, pretože som nevedel ako to formulovať. Ja by som ponechal doterajší tvar a prípadne v zátvorke doplnil princ/ezná napr Charlotte z Walesu (princezná), aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, že Princezná z Walesu sa volá Charlotte a nie Kate.--KasciJ 15:23, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako tak pozerám na tie diskusie, ich titul je „princ/princezná [Spojeného kráľovstva]“ a pomenovanie „z Walesu“ je len šľachtický predikát prebraný z titulu ich rodičov, resp. určený podľa vojvodstva ich rodičov (tzn. nejde o titul princa/princeznej z Walesu). Takže sa tiež prikláňam k názvu Charlotte z Walesu (princezná). Korektnou alternatívou by bol názov princezná Charlotte z Walesu. Lišiak(diskusia) 15:37, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zdá sa mi, že dnešné tituly princ z Walesu a princezná z Walesu sa vzťahujú len na následníka trónu a jeho manželku (teda na Williama a Catherine). Osobne by som sa radšej vyhol zápisom, kde je titul na prvom mieste (teda „Princezná Charlotte“). Prípadne môžeme z WMSK oficiálne skontaktovať Katarínu Strýčkovú, ktorá sa dlhodobo venuje britskej kráľovskej rodine (Denník N, viď nedávny rozhovor; avšak vzhľadom na súčasné udalosti môže jej odpoveď prísť neskôr). Lišiak(diskusia) 15:26, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No ten aspekt (s odvodením) je IMHO v angličtine zohľadnený práve tým, že to nie je „Charlotte, princess of Wales“ ale „Princess Charlotte of Wales“, v každom prípade prefix „princess“ je v angličtine podľa zdrojov zjavne súčasťou mena. Otázka je, či sú argumenty prečo to ev. dodržať aj tu, alebo zostaneme pri Charlotte z Walesu („princezná“ ako rozlíšenie v zátvorke, ako spomína vyššie KasciJ, mi tam už príde nadbytočná, keďže názov zrejme bude aj bez toho nateraz jednoznačný). --Teslaton (diskusia) 15:37, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Inak aj doteraz (tzn. pred 8. septembrom) mala na enwiki názov čl. s princeznovským prefixom – „Princess Charlotte of Cambridge“ [20], zatiaľ čo tu len „Charlotte z Cambridgea“. --Teslaton (diskusia) 15:42, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Presunul by som ju zatiaľ na princezná Charlotte z Walesu, čo vzhľadom na metodológiu písania názvov článku trochu neobvyklý, no aspoň korektný tvar. Budeme ale potrebovať diskusiu o názvoch článkov o šľachticoch, najmä moderných monarchistických rodinách (napr. ako je to s predikátom, keďže ten napr. pri uhorských šľachticoch v názve článku nepíšeme). Lišiak(diskusia) 15:49, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Inak, @Lalina: Keď tam dávaš to oslovenie („Jej kráľovská výsosť“, resp. v oficiálnych dokumentoch sa to zvykne písať všetko veľkými začiatočnými písmenami ako „Jej Kráľovská Výsosť“), treba k tomu otvoriť diskusiu, nakoľko takto to nemáme v iných článkoch. Totižto tých oslovení je pomerne veľa a ak to chceme písať, mali by sme to robiť konzistentne aj pri kardináloch, veľvyslancoch atď. (Osobne som radšej za to, aby sme to neuvádzali – encyklopédia je písaná odborným/náučným jazykovým štýlom, pričom toto sa týka viac administratívneho štýlu.)--Lišiak(diskusia) 15:55, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Oslovenie by som do úvodu článku/definície tiež nedával.--Jetam2 (diskusia) 16:26, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To oslovenie tam nepatrí, neviem čo som mala za zatmenie slnka, robila som na viacerých článkoch naraz. Áno, má to byť všetko s veľkými písmenami.
Jej titul je princezná Charlotte z Walesu, keďže je princezná rodom, ale nie je to jej vlastný titul. Ale keďže my nedávame tituly do názvov, tak názov má byť Charlotte z Walesu, tak ako napríklad Magdaléna z Valois.--Lalina (diskusia) 18:11, 10. september 2022 (UTC) P.S. Správne by malo byť napr. Albrecht III. z Habsburgu, nie Habsburský, ale naši jazykovedci ...Odpovědět[odpovedať]

Redaktor:Domi Demko to už začal iniciatívne presúvať na tvary s prefixom Princ/Princezná. Osobne som (rovnako ako Lalina) na pochybách, či je ten prefix žiadúci/nevyhnutný, tzn. či nestačí len Charlotte z Walesu, Louis z Walesu, atď. a prefix uviesť len v úvodnej def. Pokiaľ som si vedomý, pri žiadnom inom princovi/princeznej prefix ako súčasť mena priamo v názve čl. nemáme. --Teslaton (diskusia) 19:14, 11. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Osobne som za tvar bez prefixu, bude to tak konzistentnejšie. Lišiak(diskusia) 15:37, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Presunula som to.--Lalina (diskusia) 16:56, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa určite tvar bez prefixu ako napr. Charlotte z Walesu. Teoreticky by to šlo formou Charlotte z Walesu (princezná). Avšak tradične sa tituly uvádzajú v úvodnej definícii takže by to bola trochu nadpráca. Pozerám, že by trebalo potom presunúť aj Dianu.--Róbert Jahoda (diskusia) 17:02, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Robert Jahoda: Nie je dôvod na princeznú v zátvorke, keďže Charlotte z Walesu musí byť princezná, inak by nebola Charlotte z Walesu.--Lalina (diskusia) 17:12, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Presuňte, pls, Princ Louis z Walesu na Louis z Walesu, mne to nejde. Vďaka. --Lalina (diskusia) 02:22, 13. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Názvy článkov o (bilaterálnych) vzťahoch medzi štátmi

(presunuté zo stránky Diskusia:Slovensko-uzbecké vzťahy --Lišiak(diskusia) 11:18, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Je potrebné zjednotiť zásady určovania názvov takýchto článkov (porovnaj kazašsko-slovenské vzťahy, vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými).

Osobne som hoci aj za dlhší opisný názov „bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ (ak nám ide len o bilaterálne vzťahy), „vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ (zahŕňajúc aj multilaterálne vzťahy, napr. skrze členstvo v medzinárodných organizáciách) alebo obšírnejšie „[bilaterálne] vzťahy medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou“. Lišiak(diskusia) 11:18, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Otázka je čo presne chceme čo by mali články obsahovať. Názvy „vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ alebo „[bilaterálne] vzťahy medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou“ sú striktne vzťahy na úrovni štátov. Názvy typu kazašsko-slovenské vzťahy môžu zahrňovať aj spoluprácu na úrovni miest alebo inštitúcií, celkovo je to voľnejší termín.--Jetam2 (diskusia) 12:10, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž ak to pojmeme takto zo širšia (napokon takto je koncipovaný článok kazašsko-slovenské vzťahy), tak sa prikláňam k tvaru „vzťahy medzi Slovenskom a Kazachstanom“, alternatívne k tvaru „kazašsko-slovenské vzťahy“.
Malú nevýhodu pri tvare s adjektívami vidím v tom, že pri štátoch, ktorých názov obsahuje spojovník to môže vytvárať dojem, že článok zahŕňa tri štáty (napr. formuláciu „česko-slovensko-poľské vzťahy“ možno vyložiť aj ako vzťahy medzi súčasným samostatným Českom, Slovenskom a Poľskom, podobne „rakúsko-uhorsko-nemecké vzťahy“, keďže aj pri dualistickej monarchii spadala agenda zahraničnej politiky do kompetencií centrálnej vlády, Rakúsko a Uhorsko nevystupovali ako samostatné subjekty medzinárodného práva). Lišiak(diskusia) 16:55, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Čo sa týka tvarov, keď už tu máme pozakladanú tú fúru podkat. v Kategória:Bilaterálne vzťahy Slovenska (v podobe argentínsko-slovenské vzťahy‎), možno by nebolo zlé použiť identické tvary už aj pri názvoch čl.
Druhá vec potom, že čím je definované poradie? Ad-hoc, alebo sú ohľadom toho nejaké zvyklosti? Lebo čo sa týka kat., v Kategória:Bilaterálne vzťahy Slovenska sú tvary so Slovenskom na druhom mieste, kdežto napr. analogická česká cs:Kategorie:Bilaterální vztahy Česka to má opačne (Česko na prvom mieste). --Teslaton (diskusia) 17:05, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Neviem či na také niečo existuje úprava, no pokiaľ ide analogickú problematiku bilaterálnych medzinárodných zmlúv, ich názvy sa v slovenskom znení uvádzajú v tvare Zmluva/Dohoda/... medzi Slovenskou republikou a XY o XZ (pozri zoznam zmlúv na webe MZV SR, oznámenia MZV SR v Z. z. na Slov-Lex-e). No viac a odbornejšie by k tomu vedel povedať právnik či protokolista. Lišiak(diskusia) 17:40, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: V kategóriách sú názvy radené abecedne, prebral som to z en.wiki.--Jetam2 (diskusia) 07:10, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2: Poradím som mal na mysli poradie zložiek názvu (slovensko-argentínske vs. argentínsko-slovenské vzťahy), je to otázka nezávislá od ich následného radenia v kat. (obe sa zoradia abecedne podobne, pokiaľ je jedna zložka fixná, akurát teda v prvom prípade by bez expl. sort. kľúča skončili všetky pod [S]; je to ale sekundárna tech. záležitosť.). --Teslaton (diskusia) 07:51, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: Tak som to myslela j ja. Preto je Slovensko na druhom mieste pri argentínsko-slovenské vzťahy, ale na druhom pri slovensko-talianske vzťahy.--Jetam2 (diskusia) 08:26, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hej, len teda vzťahy ľubovoľnej dvojice krajín, trebárs Slovenska a Argentíny zrejme nepokrývaš dvoma samostatnými kategóriami, len jednou, nie? A teda ako (podľa čoho) volíš poradie zložiek v jej názve? Dtto. článok (bude zrejme nanajvýš jeden pre každú dvojicu). A teda podľa akého kľúča sa zvolí poradie? Je na to nejaká ustálená zvyklosť, alebo ako komu príde? --Teslaton (diskusia) 08:44, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Len jednou. Poradie je abecedené, A < S. Alebo nerozumiem na čo sa pýtaš? --Jetam2 (diskusia) 08:51, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No a vychádza tento postup z niečoho oficiálneho, robí sa to takto štandardne aj mimo wiki, alebo je to len čisto utilitárna voľba? A druhá vec, že riešil by si to rovnako aj v názvoch článkov (bez ohľadu na to, či bude tvar rozpísaný slovne alebo tiež spojovníkový), alebo tam už z nejakého dôvodu inak? --Teslaton (diskusia) 08:57, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Utilitárna voľba, pýtal som sa na to, ale čo si dobre pamätám, nikto nemal námietky. Názvy článkov by som riešil rovnako. Problém nastáva pri názvoch článkoch typu Česko-slovensko-poľské vzťahy kde z toho vyplýva trilaterálny článok, nie bilaterálny.--Jetam2 (diskusia) 09:00, 8. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Formulácia „o sile“, „o veľkosti“

Nakoľko som si to všimol vo viacerých článkoch, chcem upozorniť, že formulácie „o sile“ a „o veľkosti“ sú nespisovné v kontexte ako napr. „vojsko o sile 100-tisíc mužov“, „zemetrasenie o sile 7,8 stupňa Richterovej stupnice“, „útvar o veľkosti brigády“. Možno to nahradiť formuláciami „vojsko s veľkosťou“, „zemetrasenie so silou“ ap. Lišiak(diskusia) 08:23, 9. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Infobox

Je gramaticky správne písať v infoboxe názov rastliny/živočícha/.. malým písmenom? Príklad. --Vegetator (diskusia) 09:41, 13. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ja som nad tým tiež minule uvažoval, či by nebolo lepšie veľké prvé písmeno, ale i iné stránky to tak majú (pes domáci, mačka domáca, ...), takže to aktuálne robím malým.
Latinské názvy (minimálne druhov) by mali byť všade kurzívou (resp. presnejšie pozri na stránke Taxón), čo tiež na mnohých stránkach neplatí (napr. Bacillus anthracis). Tiež by sa asi hodilo zjednotiť. KingisNitro (diskusia) 14:37, 13. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Názov, nápis, nadpis, titul alebo akokoľvek to nazveme – je predovšetkým veta (je to jedno či jednoslovná alebo viacslovná).
Pre písanie viet podľa pravidiel slovenského pravopisu https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf (kapitola VI., časť 2. bod 1, písmeno a) platí, že veľké písmena píšeme na začiatku jednoduchej vety a súvetia, a to na úplnom začiatku písomného prejavu.
Mimochodom, pre písanie biologickej nomenklatúry (pravidlo zhodné s našim), sa používa aj v iných jazykoch (český, poľský, maďarský, chorvátsky, slovinský, nórsky, švédsky, fínsky, pobaltské jazyky …). To znamená, že národné názvoslovie vo vnútri viet sa píše vždy s malým písmenom ale v názve infoboxov sa všade striktne dodržiava gramatické pravidlo pre stavbu vety. Hladac Hladac (diskusia) 18:05, 13. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Vegetator: V bunke tabuľky sa píše prvé vždy veľké (nejaké je pravidlo v slovenčine či skôr v slovenskej typografie), a keďže infobox je istá forma tabuľky, tak aj v nich má byť v každej bunky tabuľky prvé veľkým. Dušan Kreheľ (diskusia) 12:19, 14. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Vegetator Prezrel som si históriu viacerých článkov a zistil som, že v názve infoboxov bolo po 13 – 14 rokov dodržiavané gramatické pravidlo nadpisu (začiatočné veľké písmeno a na konci bez bodky, tak ako je to na všetkých ostatných Wikipédiách). Potom sa to v roku 2020 náhle zmenilo. Hľadal som nejaké kolektívne prijaté odporúčanie, no nenašiel som (zdá sa, že to bolo vykonané len na základe podnetu jedného redaktora). Chyby sa stávajú (je to ľudské) a ak si ich uvedomíme, dajú sa napraviť. Bolo by dobre, keby ľudia považovali slovenskú Wikipédiu za stabilný systém, do ktorého sa oplatí prispievať. Hladac
Na vedomie: @OJJ @Exestosik @Jetam2 @KingisNitro @Lalina @Lišiak @Luppus @Pe3kZA Pelex @Starček @Teslaton @Tchoř @Vasiľ @Wizzard Hladac (diskusia) 09:15, 21. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Som veľmi rád, že si sa toho chytil a dúfam, že to dotiahneš do úspešného konca - vytvorenie pravidla. Ja to potom opravím. --Vegetator (diskusia) 10:46, 22. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Vegetator: Nemyslím, že je na takúto vtákovinu potrebné pravidlo. V záhlaviach (stĺpcov, riadkov, celej tabuľky) skutočne je zaužívané používanie veľkých prvých písmen aj pri slovách, ktoré by sa inak vo vete písali s malým prvým písmenom. Na tejto pôde viď drvivá väčšina infoboxov, z odporúčaní mimo wiki napr. [21][22]. --Teslaton (diskusia) 16:42, 22. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pričom dá sa to zariadiť aj priamo v šablóne [23] (pokiaľ by boli vyargumentované výhrady, môžeme samozrejme vrátiť). --Teslaton (diskusia) 16:51, 22. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Stačí sa pozrieť na tieto články a názvy infoboxov Depresia (psychológia), Diamant, Futbal, Magnetické pole, Infarkt myokardu, Javor horský, Kyselina sírová, Paleozoikum , Pop (hudobný žáner), Salmonelová enteritída, Vodík a rozmýšľať, v čom sú odlišné a prečo by mali vlastne byť odlišné (po gramatickej stránke).
Nie je v mojej kompetencii meniť Pravidlá slovenského pravopisu. Iba som upozornil na určitý problém. Ak sa nedopatrením stala chyba, tá sa predsa dá odstrániť. Budujme radšej mosty, ktoré nás spájajú a nie averzie.
Hladac Hladac (diskusia) 17:05, 22. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Myslím si, že riešenie od Teslatona malou úpravou šablóny bolo úplne ideálne a pokojne by som takto upravil i ostatné infoboxy, ak by to bolo nutné.
Všeobecne inak super, že sa toho niekto chytil, pretože tie biologické články takisto potrebujú upraviť do rozumnej podoby, takže ďakujem @Hladac, že si s tým dávaš takú prácu. KingisNitro (diskusia) 10:03, 23. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka, viem že aj ty tu máš už nejaký ten „boj“ za sebou. Hladac (diskusia) 06:57, 24. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Návrhy

Stôl s návrhmi v Kaviarni sa používa na diskusie o nových nápadoch a návrhoch, ktoré sa netýkajú politiky.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole návrhov

Skončené, prebiehajúce a navrhované hlasovania nájdete na Wikipédia:Hlasovania.

Archív návrhov

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie alebo vyriešené diskusie) sú presúvané do archívu.

Štylistická príručka: Návrh na pridanie sekcie 'Akademické a odborné tituly'

Zdravím, predkladám návrh, ktorého cieľom je pridanie novej sekcie "Akademické a odborné tituly" s nižšie uvedeným textom (viď "Začiatok textu do príručky") do štylistickej príručky slovenskej Wikipédie.


Opodstatnenie signifikantnosti problému

Uvádzanie skratiek akademických titulov pri mene subjektu v úvode článku je na faktickú presnosť senzitívna informácia, pretože je to jedna z prvých informácií, ktorú si čitateľ všimne. Úvodná sekcia je jedna zo sekcii, ktorá zvykne bývať z Wikipédie kopírovaná na iné stránky, jej faktická korektnosť a kontextuálna primeranosť preto nie je zanedbateľná v predchádzaní šírenia informačného šumu.


Súčasná prax na slovenskej Wikipédii

Hoc štylistická príručka uvádzanie skratiek titulov v úvodnej sekcii nezmieňuje, niektorí editori edity odstraňujúce tieto tituly revertujú (napr. tu a tu) so zdôvodnením anekdotickou evidenciou, že na slovenskej Wikipédii sa uvádzajú tituly bežne. Váha tejto anekdotickej evidencie bola diskutovaná v diskusii Prečo sa uvádzajú akademické tituly? v kaviarni, dáta potrvdzujúce toto anekdotické tvrdenie však zatiaľ doložené neboli.

Toto anekdotické vyjadrenie nebolo vo vyššie uvedenej diskusii zosilnené manuálnym sčítaním článkov osobností z troch arbitrárne vybratých kategórii (vyučujúci na Matfyze UK v Bratislave, vyučujúci na VŠMÚ v Bratislave a slovenskí literárni kritici), kde na nie veľkej vzorke 97 osobností, ktoré majú akademický titul, je skratka titulu v úvode pri mene subjektu uvedená v 52 článkoch, čo je 54% času (zaokrúhlene).

Pozícia, že tituly sa na slovenskej Wikipédii uvádzajú bežne a konzistentne, bola v diskusii v kaviarni zoslabená mimo iného tým, že nie slovenské osobnosti, ako napríklad Albert Einstein, Peter Debye, Maria Curieová-Skłodowská, titul pri mene uvedené nemávajú (shout-out to @KingisNitro). Pre doplnenie ilustrácie, niektoré významnejšie slovenské osobnosti, napríklad Egon Bondy, Peter Breiner, Oskar Čepan, Jaroslav Filip, Milan Hodža, Tomáš Garrigue Masaryk, Kamil Peteraj, Július Satinský, Ján Štrasser, Ivan Štrpka, Dežo Ursiny či Magda Vášáryová, skratku titulu pri mene tiež nemajú napísanú.


Prax v encyklopédiách a na iných Wikipédiách

Všetky relevantné encyklopédie skratky titulov pri menách neuvádzajú, viď napríklad Encyclopædia Britannica alebo slovenská Encyclopaedia Beliana.

V Top 50 Wikipédiách sa skratky titulov pri mene v úvodnej sekcii taktiež nespomínajú, výnimku tvorí iba slovenská a česká Wikipédia. Anglická Wikipédia v manuále pre editorov konkretizuje, že akademické tituly osobností sa v úvode neuvádzajú.


Navrhované riešenie
Do štylistickej príručky pridať sekciu usmerňujúcu zmieňovanie akademických a odborných titulov, ktorá bude v súlade so štandardným encyklopedickým textom a ostatnými jazykovými verziami Wikipédie.

Konkrétne, pod sekciu "Odseky" pridať nasledovnú sekciu:


–––Začiatok textu do príručky–––

Akademické a odborné tituly

Skratky akademických titulov (napríklad "Bc." alebo "PhD."), vrátane vedecko-pedagických titulov (napríklad "doc.") a čestných titulov (napríklad "Dr. h. c."), sa v úvodoch článkov používajú len vtedy, ak je subjekt všeobecne známy pod pseudonymom alebo umeleckým menom obsahujúcim túto skratku alebo jej korenšpondujúci titul, či už je tento titul nadobudnutý alebo nie. V takomto prípade titul alebo jeho skratku možno zahrnúť do pseudonymu (napríklad "Andre Romelle Young, známy pod umeleckým menom Dr. Dre…").

Ak má subjekt článku udelené akademické tituly univerzitou (alebo vysokou školou), ktorú spoľahlivé zdroje opakovanie zmieňujú v súvislosti so subjektom článku, tituly môžu byť uvedené v šablóne "Infobox Osobnosť" pri položke "Alma mater" v jednom z nasledujúcich formátov:

  • Demo univerzita (Mgr.)
  • Demo univerzita (Mgr., 2000)
  • Demo univerzita (Mgr., 2000; PhD., 2004)
  • Demo univerzita (Mgr., 2000)
    Iná univerzita (JUDr., 2002)
  • Demo univerzita (Mgr., spochybnené)[1]

V článku však musia byť uvedené overiteľné fakty o tom, ako osoba titul získala.

Skratky akademických titulov, ktoré nasledujú pred alebo za menom subjektu (napríklad "Ing. Adam Nový, PhD."), sa v článku môžu príležitostne použiť v prípade, keď osoba s titulom nie je subjektom článku, aby sa objasnila kvalifikácia tejto osoby v súvislosti s určitou časťou daného článku. Väčšinou je však zvyčajne lepšie napísať opisné, slovné vysvetlenie (napríklad "Znalecký posudok o stavbe vypracoval stavebný inžinier Adam Nový…").

Poznámky
  1. Doplňujúce vysvetlenie alebo uvedenie sekcie článku, ktorá opisuje spochybnenie.

–––Koniec textu do príručky–––


Poznámky k uvedenému textu:

  1. Základ textu tvorí manuál k písaniu akademických titulov na anglickej Wikipédii.
  2. Cieľom tohto manuálu je navigovať editorov tak, aby boli akademické tituly uvádzané podobne ako v infoboxe a tele textu na anglickej stránke Alberta Einsteina.
  3. Text nie je v konflikte s už existujúcim doporučením Wikipédia:Biografia, ale ho špecifikuje a dopĺňa.


Možné praktické problémy návrhu
Užívateľ @Teslaton v diskusii v kaviarni vyjadril k navrhovanej zmene nasledovné námietky (citujem výňatky z komentárov):

  • "Na nie všetky tituly bývajú jednoducho dopátrateľné (a spoľahlivo doložiteľné) presné miesta, kde boli nadobudnuté."
    • Podľa predkladateľa návrhu sa v takomto prípade nejedná o encyklopedickú informáciu, jej prípadná strata by nevadila. Encyklopedický článok nie je CV.
  • "Zmena by vyžadovala (…) úpravu tisícov čl. Za mňa nejde o problém, ktorý by stál za takú investíciu."
    • Návrh nepožaduje žiadne hromadné úpravy. Navrhuje sa len doplniť návod k uvádzaniu akademických titulov do príručky, aby boli úvody článkov o osobnostiach postupne smerujúce k štandardnému encyklopedickému štýlu.


Bias a konflikt záujmov autora návrhu
Autor návrhu je zároveň autorom navrhovanej sekcie a nie je aktívny v slovenskom akademickom prostredí. Niektoré časti zdôvodnenia návrhu kvôli tomu môžu byť sugestívne a tendenčné a niektoré praktické úskalia podcenené.


Pozrite tiež

Alpyn (diskusia) 22:33, 4. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zoznam zrušených šablón

Navrhujem vytvoriť zoznam zrušených šablón, alebo ich priamo vymazať z editora redaktorov. Ďakujem za reakciu. ~~~~ Nelliette (diskusia) 12:53, 14. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Riadky vs. stĺpce

Milí kolegovia, nepíšte referencie a infoboxy v riadkoch, ale pod sebou, pls. Nájsť niečo v riadkovom zápise je o nervy. Ďakujem.--Lalina (diskusia) 13:43, 6. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Autorské práva

Stôl pre diskusiu o autorských právach v Kaviarni sa používa na diskusie o autorských právach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole autorských práv

Erb Spišskej Kapituly

Zdravím, mám jednu technickú otázku. V mojom pieskovisku prerábam článok Spišská Kapitula a chcel by som v článku dať erb Spišskej Kapituly. Neviem ako to je teda s uverejním aby som neporušil autorské právo a zákon o erboch obce. Keďže je dnes Spišská Kapitula súčasťou mesta Spišské Podhradie od roku 1948 a tým pádom používa erb mesta Spišské Podhradie. Ďakujem za odpoveď.Róbert Jahoda (diskusia) 08:31, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Robert Jahoda: Viac krát sa to preberalo, viď:
Dosiaľ vážnejšie nespochybnená možnosť je s využitím slobody panorámy spraviť čo najkvalitnejší záber scény s dotyčným symbolom, pokiaľ je niekde trvalo umiestnený na verejne prístupnom mieste. Konkrétny príklad takto riešeného originálu a orezu, vrátane otagovania š. FoP-Slovakia na Commonse viď [24][25]. --Teslaton (diskusia) 09:20, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Áno, chápem ale tu je to asi iné. Obec Spišská Kapitula bola do roku 1948 ako samostatná obec a potom sa stáva tzv. mestskou časťou Spišského Podhradia. Avšak na mieste sa nenachádza tabuľka Spišské Podhradie-Spišská Kapitula ale len označenie Spišské Podhradie. Na oficiálnych stránkach mesta sa obec Spišská Kapitula spomína len v histórií. sa Bývalý erb Spišskej Kapituly sa už nepoužíva. Moja otázka smerovala, že či by som mohol vytvoriť erb Spišskej Kapituly podľa historických záznamov. AK sa ten erb už nepoužíva ani ako označenie mestskej časti tak by asi nemala byť žiadna prekážka tento erb zverejniť na commons. Róbert Jahoda (diskusia) 13:07, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Robert Jahoda: Ak symbol preukazne nie je chránený autorským zákonom (§ 32 Trvanie majetkových práv [26]) ani zákonom o obecnom zriadení [27] (nie je to symbol súčasnej obce), zrejme by to malo v princípe ísť. Otázka je, akou licenčnou šablónou to označiť. Pokiaľ by bol známy rok úmrtia autora symbolu (a snáď aj v prípade keď konkrétny autor známy nie je, je ale z nejakého zdroja zrejmé, že pred 70 rokmi už nemohol byť nažive), dá sa PD-old-70. Pokiaľ by pred 70 rokmi ešte nažive mohol byť, nedá sa to zrejme brať ako PD. --Teslaton (diskusia) 21:17, 4. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ok dík za pomoc. Skúsim zistiť od obce Spišské Podhradie, ako je to s tým erbom.Róbert Jahoda (diskusia) 19:50, 5. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zdroje pri článkoch

Dobrý deň všetkým,

Všímam si, že niektorí autori pri svojom článku neuvádzajú zdroje.

Podľa mňa, každý čitateľ článku by mal vedieť z akého zdroja sú informácie, ktoré číta. Takže všetkých redaktorov Wikipédie, aby pri svojich článkoch uvádzali zdroje. Tiež aj tých, ktorí článok upravujú.

A tiež neklamte pri zadávaní obrázkov, keď sa Vás pýtajú či je obrázok Vaše dielo.

Ďakujem.


Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - Cobroney (diskusia) 09:47, 11. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Možný problém s OTRS procesom

(presunuté z Wikipédia:Nástenka správcov#Možný problém s OTRS procesom --Teslaton)

Zdravím, zdá sa, že sa vyskytol problém s OTRS procesom – pozri tu. Sám nemám k tým e-mailovým schránkam prístup, preto prosím o spoluprácu.--Lišiak(diskusia) 22:23, 30. máj 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Proces nedávno premenovali, viď cs:Wikipedie:Pod lípou#OTRS vs. VRT (čo by asi bolo dobré perspektívne zapracovať do relevantných tunajších textov), netuším ale, či s tým súvisia aj zmeny mailových adries alebo spôsobu vybavovania. Šablóny, potvrdzujúce zaslané súhlasy tu zvykol umiestňovať Kandy Talbot, tzn. konkrétny nevybavený/problematický prípad sa dá skúsiť prebrať s ním, mal by mať aktívny wikimail. --Teslaton (diskusia) 12:26, 1. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Exestosik, Jetam2, OJJ, Pe3kZA, Pelex, Teslaton, Tchoř, Wizzard:Mohli by ste na to, prosím, niekto zo správcov (príp. ďalších zbehlých redaktorov) pozrieť? Tento týždeň mám pracovný nával a na Wiki mi neostáva skoro ani minúta. (Viď diskusia s dotyčným redaktorom.)--Lišiak(diskusia) 19:59, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Ak správne rozumiem tak treba prístup k OTRS, s tým nepomôžem, prístup nemám. Alebo nerozumiem správne?--Jetam2 (diskusia) 20:08, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Závisí od času a energie, ktorú do toho potenciálny „riešiteľ“ chce investovať. Ako minimum sa dá skúsiť kontaktovať Kandy Talbot (ktorý OTRS requesty pre skwiki doteraz handloval), či je ešte aktívny a či k nemu dorazil tamten konkrétny ticket (prípadne sa s ním dohodnúť a rúru otestovať zaslaním testovacieho mailu s oprávnením). Ak už aktívny nie je, bude to zrejme chcieť iného dobrovoľníka. Iný dobrovoľník by sa zrejme hodil aj čisto z pohľadu zastupiteľnosti, aby to nestálo na jednom človeku. Prípadne to skúsiť prebrať s niekým zorientovaným v problematike, napr. OTRS/VRT dobrovoľníkom na inom projekte (cswiki). Ja osobne momentálne čas ani ambíciu pokrývať túto doménu nemám. --Teslaton (diskusia) 21:01, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tiež nemám ambíciu sa chytať tohto projektu. Snáď ma pamäť klame, ale nespomínam si, že by bolo OTRS použité na prínosný obsah. Skôr mám pocit, že sa používa ako pomerne jednoduchá cesta ako obísť niektoré zavedené pravidlá a postupy. Človek si prekopne obsah svojej stránky cez OTRS a málokedy riešime významnosť či nebodaj citovanie nezávislých zdrojov. OTRS by som teda výrazne obmedzil. K väčším projektom/preklápkam budeme aj tak pristupovať skôr individuálne.--Jetam2 (diskusia) 07:24, 9. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hej, obsah býva problematický, to je ale separátny problém (a vec patrollingu, dohliadnuť na to, bez ohľadu pôvod obsahu). Je ale trochu problém, ak v šablónach a nápovede ľuďom odporúčame postup, ktorý nikam nevedie. --Teslaton (diskusia) 10:12, 9. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zvazujem ukoncit pridavanie vlastnych audio-vizualnych diel na wikipediu

Mojim cielom bolo postupne pridavat mnozstvo vlasntych fotografii, videi, grafik ci audio suborov na wikipediu. Dovod je jednoduchy: moje diela sa opakovane zneuzivaju v rozpore s licencnymi podmienkami, ktore som pri uploade kazdeho jedneho svojho suboru nastavil. Pouzivaju ich sukromne osoby na verejne publikovanie pod svojim menom, politicke aj komercne subjekty aj verejne subjekty statnej spravy ci samospravy.

Robil som to z nezistnych dovodov, s cielom, aby to zostala nejaka pamiatka pre buduce generacie - urcene na verejne zdielanie s cielom spominat, vzdelavat sa, poznavat.

Vymozitelnost je nulova a sanca to vsetko sledovat je este mensia. Odpovedou je vacsinou mlcanie. Snad svetlou vynimkou jedinykrat bol len Youtube, ktory to po nahlaseni potreboval dolozit overenim a zmazal. Na Fb, Instagrame a inych ch*jovinach sa s vami nikto nebavi.

Preto by som vas chcel poziadat o postup akym si mam narokovat vsetky subory, ktore som na wikipediu nahral a teda ich definitivne a nenavratne odstranenie zo serverov Wikipedia, Wikimedia, ... Za rady dakujem!

cerstvy priklad: https://i.postimg.cc/fLnH6TWB/uji.jpg

zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sv%C3%A4t%C3%BD_Jur,_panorama_(cropped).jpg Tomáš Bartovič (diskusia) 18:42, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ahoj @Tbartovic, svoju fotku si označil pod licenciou CC BY 4.0, ktorá zahrňuje aj použitie pre komerčné účely. Ak nechceš, aby sa Tvoje obrázky používali komerčne použi prosím nabudúce inú licenciu (napr. Creative Commons Attribution-NonCommercial (CC BY-NC) 4.0). S priateľským pozdravom AngryBiceps (diskusia) 18:55, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@AngryBiceps: Nie, súbory s non-commercial (NC) obmedzením na Commons uploadovať nemôžeš, rovnako ani lokálne na projekty (vrátane skwiki). --Teslaton (diskusia) 18:57, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
ano pri uploadovani som vzdy vyberal tuto licenciu kde sa sice spomina pouzivat aj na obchodne ucely no za stanovenych podmienok uvedenia autora. A je na skodu, ze wikipedia/wikimedia neponuka pre autorov moznost non-commercial licencie spolu s moznostou nielen uvadzat autora ale aj priamo odkaz na povodny zdroj - rovnako ako to vyzaduje politika WIki - t.j. uvadzanie citacii. Vela z mojich footgrafii uverejnenych na wikipedii bolo zneuzitych = ti co ich stiahli/pouzili nerespektovali nastavene licencne podmienky. Je nad moje sily toto vsetko sledovat / vymahat len preto, ze som sucastou naroda, ktory nema absolutne ziaden respekt k cudzemu dielu a respektovaniu toho minima z licencnych podmienok....
Mrzi ma ze rovnake prisne pravidla su vyzadovane len smerom dovnutra organizacie (vyzadovanie uvadzat zdroje, referencie,...) ale navonok Wiki nie je striktna, ona je benevolentna a na ochranu svojich autorov nespravi nic. Akoby kaslala na fakt, ze ti, ktori vytvaraju jej obsah - to robia prevazne (a v mojom pripadne absolutne) z nezistnych (nekomercnych) dovodov s cielom zachovat informacie pre buduce generacie. Teda to, co by inak nenavratne zmizlo z historickej pamate, ak by sa nenasiel blbec (ako napr. moja malickost) a nesiel von medzi starnucu generaciu a nezozbieral (nepublikoval) to napr. na wikipediu. Stari ludia pamatnici su zrojom obrovskeho informacneho bohatstva, ktore nikdy (a nikde) nebolo publikovane a takmer urcite sa strati s momentom ich posledneho vydychu...
Uprimne a celkom vazne zvazujem, ze s touto nezistnou pracou prestanem. Tomáš Bartovič (diskusia) 06:59, 24. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Tbartovic: Keď si tam tie súbory uploadoval, pokaždé si explicitne dával nasledovný súhlas: „I, XY, the copyright holder of this work, irrevocably grant anyone the right to use this work under the Creative Commons Attribution ShareAlike 4.0 license.“. Ak by mohol každý, kto uvoľnil nejaký obsah pod CC svoje rozhodnutie hocikedy v budúcnosti ad-hoc meniť, celý koncept, vrátane tvorby tejto wiki, by stratil zmysel.
Dodržiavanie požiadaviek CC-BY-SA máš samozrejme nárok na používateľoch tvojich autorských diel vymáhať (rovnakými prostriedkami ako pri akomkoľvek inom autorskom diele). Pokiaľ mi je ale známe, nemôžeš si žiadnym čistým spôsobom nárokovať odstránenie obsahu (či už tunajších textov alebo diel na Commonse), ktorý si sem pod CC z vlastnej vôle zavesil.--Teslaton (diskusia) 19:19, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Tbartovic: Ak chceš zmazať nejaký svoj obsah, môžeš použiť šablónu Delete a s parametrom Author request. Dušan Kreheľ (diskusia) 19:31, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Môžeš to skúsiť, bude to na posúdení správcov (podobne ako tu). Nie je to ale ani nárokovateľné, ani to nemá vplyv na licenčný status prípadných kópií/odvodenín. Ak používateľ diela vie doložiť, že originál bol v nejakom momente pod CC uvoľnený a dodrží požiadavky, použije ho legálne. A teda v neposlednom rade, je to nekorektné voči všetkým, ktorí už investovali nejakú energiu, napr. do zapracúvania tvojich diel do článkov, tvorby odvodenín, atď. --Teslaton (diskusia) 19:36, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Dušan Kreheľ: A teda, keď si pozrieš commons:Commons:Criteria for speedy deletion#File, na súbory v mennom priestore File: sa tam žiadne „na žiadosť autora“ krit. nevzťahuje. Je tam generické G7: „Author or uploader request deletion Original author or uploader requests deletion of recently created (<7 days) unused content. For author/uploader requests for deletion of content that is older[1] a deletion request should be filed instead.“ Tzn. rýchlym mazaním to odbiť nevieš. --Teslaton (diskusia) 19:41, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: Vo Všeobecné dôvody máš bod G7. Dušan Kreheľ (diskusia) 19:56, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To je technická lehota na nedávno uploadnutý (< 7d) dosiaľ nevyužitý obsah, keď sa trebárs pomýliš a nedopatrením uploadneš niečo, čo si uvoľňovať neplánoval. Diela o ktorých píše Tbartovic, ktoré už mal čas niekto externe zapracovať do vlastných výtupov, asi neboli na Commons uploadnuté v priebehu posl. týždňa... --Teslaton (diskusia) 20:03, 22. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Wikimedia Slovensko

Stôl pre diskusiu o Wikimedii Slovensko v Kaviarni sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko

Archív tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Ahojte! Radi by sme opäť využili možnosť fundraisingu cez bannery. Návrh banneru je takýto:

Banner môžme ešte doladiť, zatiaľ je dôležitý skôr zámer. Vďaka!--Jetam2 (diskusia) 13:01, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Logo je male. Nie je nejaký vhodný obrázok trebárs ako pozadie ešte k tomu? Nech to nie je trochu suché? Dušan Kreheľ (diskusia) 15:50, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No, za mňa by bol obrázok ako pozadie asi príliš.--Jetam2 (diskusia) 16:04, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Tiež by som bol za príčetne vysoké logo, plus keď už ideš cez tabuľkový layout, vec zrejme zmysluplne vybaví aj výrazne jednoduchšia štruktúra:

--Teslaton (diskusia) 18:14, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Inak ešte na margo landing page – je fajn, že je tam zhrnuté, čo už WMSK realizovala, čakal by som ale možno aspoň krátku zmienku aj o budúcich plánoch, tzn. na čo bude prípadný dar použitý. --Teslaton (diskusia) 18:37, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Plus treba aktualizovať dátumy na tej stránke a vyhodiť adresu a právnu formu, ktoré sa už od minulého roku neuvádzajú.--Pe3kZA 18:57, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka za návrhy a úpravy. Landing page aktualizujeme, zatiaľ je vec v návrhovom stave, aby to stihli na Foundation zapracovať.--Jetam2 (diskusia) 21:19, 18. november 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zápis do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane („dvoch percent“)

Ako podpredseda WMSK komunite dávam na známosť, že 15. decembra 2022 bolo občianske združenie Wikimedia Slovensko zaregistrované do Notárskeho centrálneho registra určených právnických osôb, teda do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane podľa § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ľudovo známe ako „dve percentá“).

To znamená, že aj v nadchádzajúcom roku sa budeme WMSK uchádzať o dvoj- či trojpercentný podiel zaplatenej dane z príjmov, tak ako po minulé roky. S dostatočným predstihom zverejníme osobitnú webovú stránku s návodom, ako venovať podiel zaplatenej dane, no základné informácie nájdete aj tuto na Ústrednom portáli verejnej správy. Všetky získané prostriedky sa samozrejme využívajú na realizáciu projektov a aktivít na rozvoj slovenskej Wikipédie, preto je pre nás dôležitá spätná väzba od komunity, ako aj návrhy a podnety na nové akcie. Lišiak(diskusia) 11:31, 17. december 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Valné zhromaždenie

Predsedníctvo občianskeho združenia Wikimedia Slovensko (ďalej len „združenie“) v zmysle čl. VII ods. 3 stanov združenia zvoláva zasadnutie valného zhromaždenia združenia, ktoré sa uskutoční sobotu 28. januára 2023 so začiatkom o 11:00. Miesto konania je Fablab, Vedecký park Univerzity Komenského, -1. poschodie, Ilkovičova 8, Bratislava. Zo zasadnutia bude aj priamy video hovor cez platformu Zoom, o info ma, prosím, žiadajte emailom na: info (zavináč) wikimedia (bodka sk)

Návrh programu:

  1. Otvorenie, kontrola uznášaniaschopnosti
  2. Doplňujúca voľba členky revíznej komisie
  3. Zmena stanov
  4. Výročná správa za rok 2022
  5. Správa o hospodárení za rok 2022
  6. Ročný plán činnosti na rok 2023
  7. Ročný rozpočet na rok 2023
  8. Rôzne
  9. Záver

Tešíme sa na Vašu účasť.--Jetam2 (diskusia) 22:22, 25. január 2023 (UTC)Odpovědět[odpovedať]