Paku

Paku ha’e peteĩ téra oñeme’ẽva heta jueheguápe juehepehẽguy Serrasalminae rehegua.

  • Myleus pacu, paku michĩ térã eatau, peteĩ pira Amasóna ysyrykuéra rehegua.[1]
  • Piaractus mesopotamicus, paku morotĩ térã mbirai, oikóva ysyrykua Paranáme.[2]
  • Piaractus brachypomus térã Colossoma b., paku rye pytã, pirapitinga, gambitána, moroko térã kacháma pytã, tapiagua Amasóname.[3]
  • Colossoma macropomum térã Piaractus macropomus, paku hũ, tambaki térã kacháma hũ, oikóva ysyry Orinókope.[4][5]
  • Mylossoma paraguayensis, pakupéva térã paku’i.[6]
  • Metynnis maculatus, pakupevíta, oikóva ysyry Amasóna ha Paraguáipe.[7]
    Paku hũ (Colossoma macropomum).


Mandu’apykuéra

  1. https://www.explica.me/naturaleza/Pez-Pacu-conoce-al-pez-que-ha-causado-temor-por-su-asombrosa-denticion-parecida-a-la-humana-20210821-0001.html
  2. http://www.pousadarioxingu.com.br/es_ES/peixe/pacu-blanco
  3. https://www.rae.es/dhle/moroc%C3%B3
  4. https://panoramaacuicola.com/2022/04/11/una-investigacion-asegura-que-el-pacu-negro-ya-es-la-segunda-especie-producida-en-brasil-y-posee-el-potencial-para-convertirse-en-commodity-en-el-mercado-global/
  5. «Archive copy». Archivado desde el original, el 2022-05-03. Ojehechákuri árape: 2022-08-15.
  6. https://pescadordeportivo.net/2012/01/29/el-pacu/
  7. https://horizon.documentation.ird.fr/exl-doc/pleins_textes/divers20-06/010062802.pdf