Astrofylit

	Astrofylit
	K2NaFe2+7Ti2Si8O24(OH)4F
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Paul Christian Weibye; (1848)
Pôvod názvu	z starogr. άστρον + φύλλον - hviezdicový list
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VIII/D*.05 (8.vyd.); 9.DC.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	9.DC.05 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Triklinická sústava
Bodová grupa	1
Priestorová grupa	P1
Mriežkové param.	a = 11.76 Å; b = 5.36 Å; c = 21.08 Å; α = 90 °; β = 94 °; γ = 90 °; V = 1325.51 Å3
Habitus	tabuľkovité, lupenité, kryštály tvorí zriedkavo
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až priesvitný
Farba(y)	žltá, hnedá, olivová
Vryp	biely, hnedý
Lesk	sklený až perleťový
Tvrdosť (Mohs)	3
Hustota	3.2 - 3.4 kg.dm−3
Štiepateľnosť	dokonalá
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1.680; nβ = 1.700; nγ = 1.730
2V	70-90 ° (vypočítaný 80 °)
Pleochroizmus	X = tmavooranžová; Y = žltooranžová; Z = citrónová žltá
Iné
Rozpustnosť	v kyselinách
	Zoznam minerálov; Astrofylit na mindat.org; Astrofylit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Astrofylit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemický vzorec K₂NaFe²⁺₇Ti₂Si₈O₂₄(OH)₄F. Má biely až hnedastý vryp, jeho tvrdosť je 3 - 3,5 Mohsovej stupnice, jeho hustota dosahuje 3,3 - 3,4.^[1]

Charakteristika

Základné znaky astrofylitu sú jeho farba, ktorá je žltkastá až hnedá, olivová. Jeho lesk je sklený, na štiepnych plochách až perleťový. Je priehľadný až priesvitný a má dokonalú štiepnosť. Lom je lupenitý a je veľmi krehký. Zreteľný pleochroizmus. Je rozpustný v kyselinách.^[1]

Poznávanie

Patrí do triklinickej (trojklonnej) sústavy. Najčastejšie ho môžeme vidieť v tabuľkovitej a lupenitej forme. Kryštály vytvára veľmi vzácne. Môže vytvárať aj lúčovité agregáty.^[1]

Výskyt

Tento minerál sa nachádza v bázických horninách, plutonitoch. Sprievodnými minerálmi sú často kremeň, živec, sľuda, egirín, zirkón a titanit.^[1]

Lokality

Najznámejšie náleziská: Nórsko; Quebec (Kanada); Colorado (USA); polostrov Kola (Rusko)^[1]

Podobné nerasty

muskovit, biotit, flogopit^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f SCHUMANN, Prof. Dr. Walter. MINERÁLY (se systémem rychlého určování). 1. vyd. Praha - Plzeň : Pavel Dobrovský - Beta s.r.o. (Praha) a Jiří Ševčík (Plzeň), 2015. ISBN 978-80-7291-241-4. S. 72.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astrofylit

[:0-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f SCHUMANN, Prof. Dr. Walter. MINERÁLY (se systémem rychlého určování). 1. vyd. Praha - Plzeň : Pavel Dobrovský - Beta s.r.o. (Praha) a Jiří Ševčík (Plzeň), 2015. ISBN 978-80-7291-241-4. S. 72.

[1]