Ch-101
| Ch-101 | ||
|---|---|---|
Strely Ch-101 (červené) zavesené na pylónoch Tu-95MSM | ||
| Typ: | Strela s plochou dráhou letu | |
| Miesto pôvodu: | ||
| História služby | ||
| V službe: | 2012 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Raduga | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 2 200 – 2 400 kg | |
| Dĺžka: | 7,45 m | |
| Účinný dostrel: | 5 000 – 5 500 km | |
| Zameriavanie: | družicové (GLONASS) / elektro-optické | |
Ch-101 je riadená strela s plochou dráhou letu typu vzduch-zem. Túto strelu dlhého dosahu vyvinula a vyrába spoločnosť Raduga. Je určená na ničenie dobre chránených pozemných cieľov vysokej hodnoty.
Strela Ch-101 môže byť nesená strategickými bombardérmi Tu-95MSM a Tu-160.
Vznik a vývoj
Raketa vznikla vývojom staršieho typu Ch-55, ktorá bola prvou sovietskou strelou s plochou dráhou letu vyvinutou s plne digitálnym vybavením.
Na konci 80. rokov 20. storočia začali práce na vývoji nadzvukovej strely s plochou dráhou letu vzduch-zem, nazvanej Ch-90. Strela mala byť sovietskym ekvivalentom k americkej AGM-129, ale po niekoľkých skúšobných výstreloch bol program pozastavený. Namiesto toho začala kancelária Raduga v roku 1995 vyvíjať strelu Ch-101, ktorá sa mala vyznačovať oveľa vyššou presnosťou. Cieľom bolo vytvoriť riadenú strelu dlhého doletu s nízkou efektívnou odrazovou plochou, určenú na dopravenie jadrovej alebo konvenčnej hlavice. S testovaním Ch-101 sa začalo v októbri 1998 na lietadlách Tu-95MS a podľa niektorých médií boli skúšky ukončené v roku 2002. Následne mala byť spustená sériová výroba. O zaradení tejto strely do výzbroje strategických bombardérov však oficiálne informoval ruský minister obrany A. Serďukov až 20. marca 2012.[1]
Konštrukcia a vlastnosti
Rozmery Ch-101 sú v porovnaní s jej predchodcom Ch-55 väčšie. Strela Ch-101 je dlhá 7,45 m a jej priemer je 742 mm. Pod trupom sú sklopené krídla, ktoré sa po odhodení strely roztiahnu, pričom ich rozpätie je 3 m. Pohon zabezpečuje dvojprúdový motor RD-300-95TM s maximálnym ťahom 3,9 kN. Strela nesie vo vnútornej palivovej nádrži 1 250 kg paliva a jej celková hmotnosť je 2 200 – 2 400 kg.
Ch-101 je schopná zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 5 000 – 5 500 km s kruhovou odchýlkou 5 – 20 m. S touto raketou sú ruské strategické bombardéry schopné zasadiť vysoko presné údery proti kľúčovým vojenským cieľom nepriateľa z oblasti, ktorá je mimo dosah protivzdušnej obrany protivníka. Ch-101 je obťažne detegovateľná radarom, keďže jej efektívna odrazová plocha je len 0,01 m². Profil letu strely je premenlivý, môže sa pohybovať v rozpätí 30 – 6 000 m nadmorskej výšky. Cestovná rýchlosť letu rakety je 680 – 720 km/h, ale jej maximálne hodnoty dosahujú 900 – 970 km/h. Letová vytrvalosť Ch-101 je až 10 hodín. Strela je navádzaná na cieľ pomocou elektro-optického systému korekcie letu Sprut, satelitného systému GLONASS a v záverečnej fáze letu využíva systém TV kamery.[2]
Vyrába sa v dvoch variantoch, Ch-101 s konvenčnou bojovou časťou o hmotnosti 400 kg a Ch-102 s jadrovou bojovou časťou 250 kt. Bojová časť Ch-101 má dve samostatné hlavice s hmotnosťou 150 kg, jednu pevnú a druhú odnímateľnú. Táto odnímateľná časť sa môže v istej fáze letu od rakety oddeliť a zniesť sa na padáku na požadovaný cieľ. Strela s pevnou bojovou hlavicou letí ďalej a jedna raketa tak môže útočiť zároveň na dva ciele, vzdialené od seba do 100 km.[3]
Bombardér Tu-95MSM má pod krídlami 4 závesníky a na každom z nich môže niesť dvojicu striel Ch-101. Celkovo tak dokáže pri jednom lete dopraviť na rôzne ciele až osem týchto okrídlených rakiet. Väčšia dĺžka strely, v porovnaní so svojim predchodcom Ch-55, neumožňuje umiestniť Ch-101 vo vnútornom priestore bombovnice Tu-95MSM. Na rozdiel od toho, možno v modernejšom strategickom bombardéri Tu-160 zavesiť v bombovniciach až 12 kusov Ch-101.
Nasadenie
Ruská intervencia v Sýrii proti Islamskému štátu
K prvému bojovému nasadeniu striel Ch-101 došlo dňa 17. novembra 2015 v Sýrii. Ruské strategické bombardéry Tu-160 vystrelili 12 týchto rakiet na pozície teroristickej skupiny Islamský štát. Hlavnými cieľmi útokov sa stali sklady zbraní, poľný tábor a veliteľské základne teroristov v Idlibe a Aleppe.[4] O dva dni neskôr vypustila dvojica bombardérov Tu-160 na pozície teroristov v Sýrii ďalších šestnásť striel Ch-101.
K prvému nasadeniu Ch-101 prostredníctvom starších bombardérov Tu-95MS došlo 19. novembra 2016.[5] Dňa 17. februára 2017 vzlietli opäť z Ruska bombardéry Tu-95MS, aby zaútočili na pozície teroristickej organizácie Islamský štát. Preleteli vzdušným priestorom Iránu a Iraku a riadenými strelami Ch-101 bombardovali ciele pri sýrskom meste Rakka. Terčom útokov sa stali tábory ozbrojencov, výcvikové strediská, ako aj veliteľstvo jednej z najväčších skupín ISIS. Podľa vyjadrenia ruského ministerstva obrany boli všetky ciele zničené. Vzdušné krytie poskytli bombardérom stíhačky Su-30SM a Su-35S, nachádzajúce sa na letisku Humajmím.[6]
Ruská invázia na Ukrajinu
Rakety Ch-101 boli použité počas ruskej invázie na Ukrajinu. Odpaľované boli zo strategických bombardérov Tu-95 a Tu-160. Boli použité na útoky na mestá a civilnú energetickú infraštruktúru v Kyjeve, Chmeľnickom, Lucku, Umani, Záporoží, Dnipre a ďalších mestách Ukrajiny.[7]
Používatelia
Referencie
- ↑ Х-101 / Х-102 - AS-23 KODIAK [online]. militaryrussia.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Ch-101 strategičeskaja krylataja raketa / Х-101 стратегическая крылатая ракета [online]. testpilot.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Ch-101/102 / Х-101/102 [online]. airwar.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Eksperty rasskazali o pervom primeneni Rossiei krylatoj rakety Ch-101 / Эксперты рассказали о первом применении Россией крылатой ракеты Х-101 [online]. rbc.ru, 18 ноя 2015, 22:35, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Bombardirovščiki Tu-95 VKS nanesli udar krylatymi raketami po IG pod Rakkoi / Бомбардировщики Ту-95 ВКС нанесли удар крылатыми ракетами по ИГ под Раккой [online]. vedomosti.ru, 2017-02-17, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Rossijskie Tu95MS nanesli udary krylatymi raketami po obektam IG v Rakke / Российские Ту-95МС нанесли удары крылатыми ракетами по объектам ИГ в Ракке [online]. tass.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Bronk, J., Reynolds, N., Watling, J., 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence. Royal United Services Institute for Defence and Security Studies. s. 34.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ch-101