Pakostov

Pakostov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Horný Zemplín
Nadmorská výška	188 m n. m.
Súradnice	49°05′30″S 21°49′24″V / 49,0918°S 21,8232°V / 49.0918; 21.8232
Rozloha	14,38 km² (1 438 ha) [1]
Obyvateľstvo	445 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	30,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1567
Starosta	Jozef Fedorko[3] (HLAS-SD)
PSČ	094 07 (pošta Nižná Sitnica)
ŠÚJ	528951
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pakostov, Humenné District
Webová stránka: pakostov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pakostov je obec na Slovensku v okrese Humenné.

Obec leží v severnej časti okresu Humenné, 26 km na SZ od okresného mesta v krásnom lesnom prostredí .

Obec spadá do mierneho pásma s vnútrozemskou klímou. Zrážky sa po celý rok pohybujú okolo 7 mm. Vetry majú zväčša západné až severné prúdenie.

Osou doliny je rieka Oľka.

Z kvetín sa vyskytuje pľúcnik lekársky, veternica hájna, prvosienka jarná, kostihoj srdcovitý, zubačka žľaznatá, rumanček, šafran, materina dúška, sedmokrásky, snežienky a iné .

V okolitých lesoch prevládajú bukové, hrabové a brezové porasty, dub, lieska, jelša, osika, smrek, borovica a hrab.

V lesoch sa vyskytujú skoro všetky druhy našej zveri ako jeleň, srna, diviak, vlk, líška, zajac, kuna, jež, rys, jazvec a z vtákov sova obyčajná, jastrab, bažanty, jarabice, vrana obyčajná, ďateľ, krkavec čierny, hrdlička, drozd, kuvik, a pod. Z plazov sa tu vyskytuje užovka, vretenica obyčajná a viaceré druhy jašteríc. V močiaroch sa vyskytuje ropucha zelená a rosnička zelená.

Pakostov v čase 2. svetovej vojny vznikol zlúčením dvoch obcí:

Petroviec - 1 pís. zmienka bola z roku 1408.

Pakostova - 1 pís. zmienka bola z roku 1453.

Do 50-tych rokov 20 storočia obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch, neskôr aj v priemyselných podnikoch okolitých miest. Najtuhšia zima bola v roku 1929 keď vymrzlo zasiate obilie. Aj to prispelo k veľkému nedostatku potravín.

Veľký požiar v Pakostove zaznamenali 9. mája 1935. Druhý požiar vznikol 11. mája 1936. Vinník oboch veľkých požiarov sa nikdy nenašiel.

Obec bola v novembri 1944 vypálená nemeckými vojakmi, za pomoc poskytnutú obyvateľmi obce partizánom. Zhorelo 25 domov.^[4]

Ľudový odev sa udržal veľmi dlho. Ženský odev pozostával z dlhej košele z domáceho plátna, siahajúcej po kolená. Na košeľu sa obliekala sukňa tiež z domáceho plátna. Ďalšia sukňa bola už z kúpeného plátna. Vpredu sa nosila zástera tzv. „fartuch“. Neskôr sa rozdelila na dve súčasti odevu a to na spodničku tzv. „podolok“ a na hornú časť, ktorá sa nazývala „oplečko“. Inú spodnú bielizeň ženy ani dievčatá nepoznali. Na oplečko si obliekali lajbliky a blúzky. Vlasy si ženy upravovali začesaním dozadu a zapletením do vrkoča. Vydaté ženy nosili na hlave šatku a tzv. „mičodu“ , čo bol kus tvrdšieho papiera, pripevneného vo vlasoch a upevneného šatkou.

Základnou súčasťou odevu mužov bola košeľa , ktorú šili z ľanového plátna. Rukávy boli z jednej šírky plátna a to od pleca až po zápästie. Golier bol úzky a zväzoval sa šnúrkou. V nezmenenej forme sa dlho uchovali nohavice, spodky tzv. „gače“.

Reformou Márie Terézie v oblasti školstva bola zavedená školská dochádzka pre deti od šiesteho do dvanásteho roku. Deti sa učili v škole čítať, písať a počítať. Písalo sa na tabuľku tzv. "grifíkom". Tabuľka mala rozmery 15x20 cm, drevený rámček okolo a zotierala sa handričkou. Deti do školy nosili aj polienka - dve drevá na kúrenie. Prvý záznam o existencii školy v Pakostove je z roku 1857. Po roku 1918 sa na škole v Pakostove začalo vyučovať po slovensky. Cirkevná škola bola zmenená na štátnu.

• Mohylník, archeologická lokalita pochádzajúca z obdobia eneolitu. Lokalita nebola doposiaľ skúmaná.^[5]

• Gréckokatolícky Chrám ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1850. Obnovou prešiel v roku 1925. Zariadenie chrámu je novodobé.^[6] Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením a pilastrami je ukončená barokovou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, jednoloďová tradicionalistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, pravdepodobne z rokov 30. rokov 20. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Plochy fasády majú štruktúrovanú omietku, v kontraste s reliéfnymi prvkami. Na severnej fasáde je nika so sochou Madony. Veža s lizénami je ukončená zvonovitou helmicou.

Na pozemkoch Pakostova sa pestuje raž, jačmeň, ovos, pšenica, zemiaky, fazuľa, repa, konope, ľan, bob, pohanka-tatarka a záhradná zelenina.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakostov

• Oficiálny web